August môže byť horúci letný mesiac, no rovnako tak môže byť teplota príjemná a tiež môže byť ráno chladno. Hovorí sa, že neexistuje zlé počasie na bicyklovanie, iba zle oblečený cyklista. My sme si na náš výlet po okrese na bicykli vybrali príjemný deň na konci augusta, kedy nebola horúčava, ale ani vyslovene zima.
Urobili sme si voľný deň zo záhrady, ktorá nám inak odčerpáva všetku našu energiu a voľný čas. Nie preto, že by sme tu vyslovene hrdlačili pri pestovaní potravín. Skrátka neustále niečo budujeme a rozširujeme, posledné dva roky sa to týka domu, ktorý sme vlani prikúpili. Jeho polovica je po rekonštrukcii a druhá je použiteľná, na hospodárskej prístavbe sa pracuje. Keďže „vidíme svetlo na konci tunela“, tak si môžeme dovoliť jeden deň na gazdovstve nepracovať 😉 No ale v nedeľu ráno sme predsa len vstali pred svitaním, aby sme stihli popolievať zeleninu pred slnečným dňom a v kľude sa naraňajkovať.
V rámci našej rodinnej konsolidácie sme po prvej fáze rekonštrukcie kúpeného domu, čím sa z pôvodnej záhrady stalo gazdovstvo a bývanie, sem previezli z mesta aj naše dva bicykle, ktoré už nie sú nové, ale tak málo využívané, že ako nové stále sú. A k nim aj všetku výbavu a oblečenie. Teraz je všetko pekne pokope, lebo v meste boli bicykle mimo bytu a ísť na výlet chcelo aj presúvať sa cez mesto pred ním a po jeho konci. Teraz stačilo, samozrejme po patričnej kontrole, či sú v poriadku, a dofúkaní pneumatík, nasadnúť, zamknúť dom a bránu a vyraziť.
Vyrážali sme pred poludním, kedy už slnko príjemne hrialo, aj keď tento deň nebola horúčava, a rosa už dávno vyschla aj v tých najtienistejších zákutiach. Naša trasa viedla dolinou, takže nás nečakalo žiadne významné stúpanie a pri návrate tou istou trasou späť tiež nijaký kopec. A tak sme mohli bez problémov sledovať krajinu okolo seba. Že s kondíciou na tom nie sme zle, to sme vedeli už z našej záhrady, otázne bolo, ako budeme zvládať disciplínu „výdrž v sedle so šliapaním do pedálov“. No ukázalo sa, že dve hodiny v sedle, dokonca ani s miernym protivetrom v jednej štvrtine dĺžky výletu, nám problémy nerobia.
Výlet sme koncipovali tak, že sme mali naplánované dve potenciálne zastávky-návštevy, bez predchádzajúceho ohlásenia. Buď budú ľudia doma lebo nebudú, v prvom rade nám išlo o bicyklovanie, lebo sme na bicykloch nesedeli šesť rokov, od poslednej cyklistickej dovolenky! Nakoniec z toho bola jedna návšteva, presne na najvzdialenejšom bode nášho výletu. Ideálne miesto na oddych, pauzu zo sedla po hodine jazdy.
Keď sme sa po tridsiatich dvoch kilometroch po návrate domov posadili na našu solárnu terasu a uvarili si kávu na elektrine zo solárnych panelov, mohli sme konštatovať, že máme za sebou parádny výlet, že nás bicyklovanie stále baví a že stále vládzeme aj bez elektromotora. A že by sme si do konca tohoročnej cykloturistickej sezóny mohli urobiť ešte nejaké nenáročné výlety po okolí, lebo aj naše jedenásťročné bicykle s málo najazdenými kilometrami sú stále v dobrej kondícii, najmä vďaka malému servisu, ktorému sa im dostalo na poslednej cyklodovolenke, od kedy už vlastne nikde nejazdili.
Podobné články:
Prečítajte si tiež:
Komentáre