Mal som možnosť pracovať „na diaľku“ ešte skôr, ako to bolo zosamozrejmené za plandémie. Pripravoval som také „pracoviská“ pre kolegov a v rôznych pracovných aktivitách a príležitostiach som využíval aj spoločné kancelárie, aj svoju súkromnú kanceláriu. Poznám teda všetky aspekty práce z domu aj z kancelárie. Vrátane straty času pri presune na pracovisko.
Je samozrejmé, že nie každý môže mať také možnosti výberu spôsobov, ako bude pracovať. Týka sa to väčšinou len ľudí, využívajúcich počítač/notebook a pripájajúcich sa do nejakého systému, spravujúceho dáta. V takom prípade je naozaj jedno, či ten počítač, do ktorého píšete, je pripojený k „serveru“ v rámci počítačovej siete v budove zamestnávateľa alebo pomocou verejnej siete Internet kdekoľvek nie len na Slovensku ale na celom svete. Pretože aj ten firemný server môže byť vlastne systém serverov v inom štáte, ak ste pobočkou zahraničnej firmy, alebo dokonca to môže byť cloud, teda časť prenajatej kapacity serverov s vyhradenou kapacitou.
Na voľnej nohe som bol v živote niekoľkokrát a ako väčšina v minulosti som začínal s prácou doma, v obývačke. A pri pevnej telefónnej linke s moderným prístrojom s odkazovačom. Keď toto riešenie prestalo postačovať, prenajal som si kanceláriu v meste a neskôr ju vymenil za inú, ktorú som kúpil. Výhoda prenajatej je, že ju môžete opustiť, keď ju nepotrebujete, a nemusíte nič platiť. Nevýhoda vlastnej je, že ju musíte platiť, aj keď ju využívate minimálne. A presne to sa mi stalo, niekoľkokrát. Naposledy pred rokmi, keď som pod vplyvom okolností zredukoval aj počet zákazníkov, aj portfólio poskytovaných služieb. Nakoniec mi stačilo pracovať opäť z obývačky, s notebookom. Do kancelárie som chodil sporadicky, bol to najdrahší priestor, aký som kedy mal.
Aj keď na výkon práce v podstate stačí notebook a mobilný internet, nejaké tie papiere k tomu predsa len potrebujete. Hľadal som riešenie zníženia zbytočných výdavkov aj umiestnenia dokumentov. A šetrenie času na dopravu, lebo z domu som síce mohol ten necelý kilometer prejsť aj peši, ale čím ďalej viacej času som trávieval na našom gazdovstve, a to už bolo autom cez dve dediny do mesta… Takže aj tu som mal notebook, aby som mohol nutné veci pre klientov urobiť bez potreby cestovať, keď to nepočkalo do večera, kým prídem unavený domov.
Príležitosť na radikálnu zmenu sa naskytla s kúpou domu. Jedna z jeho miestností si vyslovene pýtala zriadiť v nej pracovňu. A tak po nevyhnutnej drobnej oprave som sem nasťahoval nábytok z kancelárie v meste aj nevyhnutné papierové dokumenty, zapojil si lokálnu sieť spolu s pracovným počítačom a tlačiarňou a pripojil sa na internet. Odvtedy sa pohybujem v podstate len medzi dvoma miestami. Naším vidieckym gazdovstvom a mestským bytom.
A keď potrebujem zájsť do kancelárie, aby som na počítači niečo urobil, mám to z kuchyne desať krokov 😉 Nepotrebujem štartovať auto, nevadí mi, že vonku prší, nepotrebujem parkovaciu kartu do mesta a nemusím rátať s desiatkami minút na presun tam aj späť. Od jari do jesene prakticky nepretržite trávim čas na vidieku, takže si viem veľmi operatívne deliť čas medzi gazdovstvo aj prácu pre klientov. A keď je sychravo a hnusne, že by záhradníka von nevyhnal, tak si po raňajkách zájdem do svojej novej pracovne a venujem sa tomu, čo mi ide ľahšie.
Podobné články:
Komentáre