Záhradu sme si kupovali aj preto, aby sme mali dostatok rôzneho ovocia cez bobuľoviny až po plody stromov. Po tom, čo sme postupne vysádzali stromy na zelenej lúke, kedysi bývalom sade, sa nám podarilo dokúpiť a zveľadiť dva pozemky, na ktorých už stáli staré stromy starých odrôd. A tie štepíme na semenáče, okrem výsadby ďalších odrôd. A zrazu máme ovocia, že nevieme čo s ním.
Pred dvomi rokmi sme tak boli s čerešňami a slivkami. Päť statných čerešní a deväť slivák už nejakú úrodu dá. A tento rok sa to zopakovalo s tromi novokúpenými čerešňami a hruškami k tomu. Dva vysoké stromy hniličiek nás zásobujú každý deň kilogramami hrušiek, ktoré nestíhame zjesť a žiaľ ani spracovať. Nie sme na to pripravení, máme plné ruky práce s inými vecami, súvisiace s kúpou pozemku a domu na ňom. Strecha už je, kúpeľňa a prepojenie domu s našou FVE je dôležitejšie, ako hruškovica. Hrušky skrátka ostávajú ležať na zemi.
Nejaké spracujeme do pyré, tak úplne na vnivoč nevyjdú. A keď bude takáto bohatá úroda aj obrok, tak už by som mal byť pripravený na to, aby ani jedna hruška či slivka nevyšla nazmar 😉 A tie jesenné poputujú do elektrickej sušičky ovocia, napájanej z našej elektriny zo slnka. V sklenených pohároch a zipsovacích sáčkoch skončia dočasne na regáloch komory nášho nového domu, aby nám spríjemňovali zimu.
Podobné články:
Komentáre