Mám doma novú hračku. Taký polovičný narodeninový darček. Tak okolo nej chodím, krájam, suším a kontrolujem. Áno, kúpila som si moju prvú sušičku na ovocie. A k nej rovno tri prídavné sušiace pláty.
Túžila som po nej už dosť dávno. Len som to zakaždým akosi odložila. Až tohtoročná úroda jabĺk v mojej záhrade ma nakopla. Keď začali postupne dozrievať, bolo mi jasné, že ich ani pri najlepšej vôli nemám kde uskladniť. Chatka je malá a pivnica v paneláku nepoužiteľná. A tak padlo rozhodnutie. „Chcem sušičku! A hneď!“
Ešte v ten deň sme s priateľom prelustrovali ponuku v internetových obchodoch a večer odoslali objednávku. Tých pár dní, než prišla, mi pripadalo ako večnosť. Nevedela som sa dočkať. Tak som sa tešila.
Včera konečne dorazila. Len čo sme ju s priateľom vybalili a prvý krát osprchovali, pustila som sa do krájania ovocia. Prvýkrát, samozrejme, podľa návodu a bez váženia. No keďže môj priateľ je tak trochu maniak na fyziku, druhú dávku mi nakázal vážiť. Získame tak prehľad o tom, koľko vody ovocie sušením stratí, ako dlho sušenie trvá aj približnú spotrebu elektriny. Tak teda vážim a všetko zapisujem. Okrem toho kontrolujem a prekladám, aby sa kúsky vysušili rovnomerne.
A prvé dojmy?
Okrem toho, že mám doma spoločnosť (sušička si na stole v kuchyni potichu pradie), celý byt vonia jabĺčkami a príjemné teplo tiež nie je na zahodenie. Hlavne teraz, keď nám v paneláku ešte nekúria.
Prvú dávku sme už aj ochutnali. Fantázia. A ten pocit! Naše vlastné ovocie, žiadna chémia, žiadny pridaný cukor a taká dobrota.
Podobné články:
Komentáre