Ťažká zima solárnika

Zima 2025/2026 ťažko skúšala všetkých majiteľov solárnych elektrární a ani my sme neboli výnimkou. Bola to dobrá lekcia a kurz toho, ako pokračovať ďalej. Ukázalo sa, že nič nie je také ľahké, ako to na prvý pohľad vyzerá a že úspech si treba naozaj zaslúžiť. Najmä ten budúci úspech.

Našu fotovoltickú elektráreň som staval v čase, kedy sme využívali náš pozemok len ako ovocnú a zeleninovú záhradu a kedy sme tu mali možnosť prespávať takým turisticko-rekreačným spôsobom. Teda nemali sme žiadny dom, len malý príbytok vhodný od jari do jesene, kde sa dalo kúriť pieckou na propan-butan alebo elektrickým ohrievačom, varili sme opäť na variči na PB alebo na elektrickej dvojplatničke s rúrou. Starý kamenný dom slúžil ako kôlňa a dielňa, mali sme tu dielenské akumulátorové aj elektrické náradie a v záhrade sme používali motorové a elektrické kosačky a krovinorezy. Na takéto použitie bola naša elektráreň dimenzovaná tak akurát a dovolila nám výrazne šetriť peniaze za nenakúpenú elektrickú energiu oproti minulosti, keď sme všetko, čo sa dalo, napájali svojou elektrinou. Dokonca sme šetrili aj za propan-butan aj za benzín, lebo sme čo sa dalo nahrádzali elektrickými zariadeniami.

Pretože sme mali v pláne naše motorové záhradné náradie postupne nahrádzať elektrickým a tiež sme chceli plynové kúrenie vymeniť za elektrické, elektráreň bola budovaná ako modulárna, aby sa k základu dali postupne pripájať ďalšie panely aj akumulátory. Výhľadovo sme uvažovali o malom elektromobile, aby sme aj z domu do záhrady mohli cestovať na svoje palivo.

Pretože najmenej slnka u nás svieti v zime, tak som bol veľmi potešený výsledkami zimy 2024/2025. V tomto období sme boli čo sa týka elektriny sebestační na 99%. Skutočne sme nakúpili od distribútora len zopár kilowatthodín elektriny a do budúcna som bol v tejto oblasti veľkým optimistom.

Lenže ešte nebola elektráreň ani zďaleka dokončená a nám sa pošťastilo kúpiť vedľajší dom aj s pozemkom. Užívať sme ho začali na jar, ešte v pôvodnom stave, a veľa elektriny sa spotrebovalo na ohrev vody, čo nám umožnilo zjednodušiť najmä spracovanie hydiny a úrody a zlepšilo komfort domácnosti a upratovania. V živote sme nespracovali toľko lekvárov, ako v roku 2025, najmä na vlastnej energii. Rovnako tak sme z vlastnej elektrárne dokázali dodávať elektrinu potrebnú pre stroje, použité na rekonštrukciu polovice domu. Vďaka nej som mohol od jari 2025 v podstate trvale v dome bývať a keďže som nemusel ani v lete ani v zime sa vracať do neďalekého mesta, ušetril som aj za PHM. A viac času som mohol venovať nie len prácam na zveľaďovaní zanedbaného okolia domu, ale aj samotného gazdovstva. A moja GardenOffice mi ušetrila ďalšie peniaze aj čas, lebo „do práce“ som to mal pár metrov. Olinka tu trávila celé víkendy a od jari do jesene aj všetky popoludnia. A samozrejme, keď sme neboli v byte, ale v dome a v záhrade, v byte sme ušetrili dosť veľa vody, elektriny a plynu na varenie. Nešlo len o presun činnosti z jedného objektu do druhého, tu sme mali všetko elektrické a elektrinu vlastnú. Aj pre elektrický bojler aj pre práčku.

Elektráreň som z pôvodnej dva razy vylepšoval. Najprv som pridal zopár starších panelov na opravený prístrešok, aby sme boli schopní vyrobiť viacej elektriny. Toto rozšírenie bolo veľmi lacné a veľmi jednoduché. Na druhej strane prístrešok je v zimných mesiacoch takmer neustále zatienený a v slnečných zimných dňoch vyrába skôr symbolické množstvo energie. Paradoxne oveľa väčším podielom k výrobe prispieva v zamračených dňoch, kedy jeho sklon dovoľuje zbierať dosť veľa difúzneho svetla. V oboch prípadoch jeho malá výroba elektriny je práve to málo, čo sme potrebovali na pokrytie strát samotnej elektrárne v dobe, kedy je výroba celkove slabá. Vďaka prístrešku sme efektívnejší po dlhší čas. No a v letných slnečných dňoch je prístrešok významným producentom elektriny.

Aby bolo elektrinu kam ukladať, keď jej je veľa, významne som rozšíril kapacitu akumulátorov. Z jedného až dvoch dní sebestačnosti v zamračených dňoch sme sa dostali až na päť dní, keď začíname z nabitého akumulátora po slnečnom období. Ďalším benefitom veľkej baterky je, že nie je problém zapnúť viacero spotrebičov naraz a teraz mi nevadí, keď Olinka po zotmení a po skončení práce v záhrade sa pustí do varenia alebo pečenia.

November a december 2025 ukázali, že dní bez slnka môže byť oveľa viacej za sebou, ako bývalo v kraji zvykom. A hoci trochu svietilo a solárne panely symbolicky niečo vyrábali, baterka sa postupne vyprázdňovala. Panely vyrábali cez deň menej, ako bola spotreba domu. A tak väčšinu zimných mesiacov 2025/2026 dom bežal z distribúcie, zväčša tak jeden až dva dni v týždni sme dokázali ísť na svoju FVE a zvyšné dni sme baterku len dobíjali. Vďaka monitoringu elektrárne som mal informácie o výrobe aj spotrebe. A ako sa hovorí, len to, čo meriate, viete ovládať.

Takže som sa dozvedel, že v takejto nezvyčajne ťažkej zime potrebujeme pridať cca 7 až 8 kWp solárnych panelov, aby sme boli schopní aj v zamračených dňoch z difúzneho svetla vyrobiť toľko elektriny, aby sme dokázali pokryť spotrebu domácnosti a nemuseli prepínať na distribúciu. Spotrebou sa myslí osvetlenie, chladnička s mrazničkou, plynový kotol, počítač, monitoring, práčka a podobné veci s výnimkou elektrického bojlera, ten v takejto zime nedokážeme prevádzkovať ani s posilnenou elektrárňou. Varenie a pečenie sa musí realizovať za pomoci sporáka na drevo alebo plynového sporáka a rúry na DS.

Takže už zostáva len vybudovať takéto solárne pole a očakávať, že nasledujúca zima nebude ešte horšia. A ak bude viacej slnka v ďalšej zime, časť vyrobenej elektriny sa môže využiť na prikurovanie alebo ten bojler.