Väčšina záhradkárov robí pri nosení vody alebo kompostu klasickú chybu: predklonia sa s vystretými nohami, chytia ucho vedra a šklbnú ním hore pomocou svalov spodného chrbta. V tom momente pôsobí na bedrové platničky (najmä L4/L5) páka, ktorá znásobuje váhu vedra až sedemnásobne. Z 15-kilového vedra je zrazu pre chrbticu rázový tlak vyše 100 kg. Pár takýchto prenesených vedier za víkend a platnička sa začne vysúvať.
Vezmite si napríklad obyčajné 20-litrové vedro s vodou alebo substrátom. Váži nejakých 15 až 18 kíl. Pre dospelého chlapa smiešna váha, povie si ortodoxný záhradkár, zohne sa k nemu s vystretými nohami a trhne ním hore. Lenže fyzika nepustí. V tom momente nadvihol v krížoch cez pákový efekt váhu malej motorky. Ak to urobí dvadsaťkrát za dopoludnie, večer už nevstane z gauča.
Pritom riešenie nie je v tabletkách, ale v jednoduchej mechanike tela, ktorú pozná každý vzpierač alebo hasič. K vedru sa neohýbame z chrbta, ale ideme do mierneho podrepu, chrbát držíme vystretý a váhu nedvíhame krížovými svalmi, ale tými najsilnejšími svalmi, aké na tele máme – stehnami a zadkom. Vedro držíme čo najbližšie pri tele, aby sme skracovali páku. Vyzerá to ako drobnosť, ale je to presne ten rozdiel medzi aktívnou starobou v záhrade a chodením po doktoroch s vyskočenou platničkou.
Podobné články:
Komentáre