Prečo hľadáme dom na vidieku a nie v meste

Túto otázku som dostal nedávno a myslím si, že ako mňa prekvapila otázka, pýtajúceho sa mohla prekvapiť odpoveď. Možno by som mohol upresniť, že otázku kládla osoba, ktorá má asi polovicu rokov, čo ja a ja v súčasnosti zarábam asi polovicu toho, čo v súčasnosti zarába pýtajúci sa. A na dokreslenie situácie, otázku kládla osoba so súčasným vysokoškolským vzdelaním.

Prečo tak zdôrazňujem to „v súčasnosti“? Pretože ľudia zabúdajú, že vždy je treba akýkoľvek dej vztiahnuť k nejakému dátumu. „To vždy tak…“ značí len nevedomosť, lebo nič netrvá večne a vždy je všetko inak. Mohol by rozprávať môj bývalý kamarát, ktorý ma lanáril na robotníka, lebo v tom čase, keď som začínal zarábať, on mal trojnásobný plat. Na moju poznámku, že jemu s vekom budú ubúdať sily a tým aj peniaze, a u mňa to môže byť naopak, nevedel reagovať. Rovnako ako o pár rokov neskôr, keď sa situácia obrátila, pričom on zarábal ešte viac. Dnešný už dôchodca si asi sotva spomenie na tento náš dávny rozhovor.

To nemá byť samochvála, to má byť pripomenutie toho, čo dnešným mladým chýba. Sú plní elánu a odhodlaní, sú presvedčení, že s nimi prichádza nový svet, že oni ho zmenia. H@vn@ h@vn@, zlatá rybka, po použití budete zahodení, ako všetci ostatní. My starší, často na vlastných chybách poučení, už vieme. Vieme, čo nám sľubovali a ako to nakoniec dopadlo. Že nič (dobré) netrvá večne a dobre už bolo.

Takže mladý človek, s polovicou hypotéky na dom, si myslí, ako dobre zarába a žije, lebo má dobrú a dobre platenú prácu, slušné auto a nový dom s malou záhradou, o ktorú sa teda netreba toľko starať. Lebo záhrada je príťaž, zdržuje od zábavy. A na všetko, čo potrebuje alebo chce, si ľahko zarobí.

A pritom si neuvedomuje, že dom v skutočnosti vlastní, a ešte veľmi dlho vlastniť bude, banka, on v ňom len (zatiaľ) býva. Nevníma signály, že aj v jeho odvetví sa všetko automatizuje, pultový špecifický predaj, často na špeciálne poukazy, už je elektronizovaný, testuje sa doručovanie konečnému spotrebiteľovi priamo z centra a onedlho nebude dôvod chodiť osobne k jeho pultu a nosiť mu peniaze. Teda bude nepotrebný a nezamestnaný. A z jeho odbornej školy mu ostane nanajvýš tak vymytý mozog. Bez príjmu v cudzom dome, s malou záhradou, kde dopestuje nanajvýš tak (nejedlé) tuje a (nejedlé) kvety, o ktoré starostlivosť stojí ďalšie peniaze…

Takto si ja svoj život nepredstavujem. Veľa ľudí si nepredstavuje skoro nič. Keď som sa vyššie spomínaného kolegu v hobby-športe v minulosti opýtal, kde sa vidí o desať rokov, čo bude robiť, vyvalil oči. Plával tak nejak životom, skôr sa nechal unášať prúdom, kráčal a nevedel kam.

Prečo dom na dedine

Vrátim sa k tomu, že dobre už bolo. My starší vieme, že všetko sa viac menej zhoršuje. Ako sme starší, menej vládzeme, mladší nás preskakujú výkonnosťou aj flexibilitou, zarábame relatívne menej. Nároky na produktivitu stúpajú. Keby sme stále robili rovnako, tak je to vlastne vždy menej. K únave sa občas pridružia choroby, u mnohých chronické, sem tam úrazy. Úspory zožiera inflácia, čo sme si nekúpil v minulosti, aby sme si odložili, si nekúpime ani teraz, lebo je to dva razy tak drahé. Dobrá finta na obyčajných ľudí… Vraj sporiť na dôchodok. Narábajú s tým kadejaké investičné fondy a „podnikatelia“, ale dôchodca žije v chudobe. Mnohí, ak im nepomáhajú deti, musia si privyrábať. A vraj zaslúžený odpočinok. A pritom po práci vám zdania mzdu, pri nákupoch vám zdania potraviny, o teple a svetle nehovoriac a ak žijete v paneláku, ešte aj správcu musíte živiť. A čo pre vás v skutočnosti urobil?

Starší rodinný dom na vidieku sa dá zohnať relatívne lacno, ak netúžite bývať vo vychytenej oblasti. K nemu niekoľko desiatok árová záhrada a sad. Keď ste trošku zdravý a nie lenivý, kúriť sa dá drevom, lacnejšie ako plynom a len tam a toľko, koľko potrebujete alebo si môžete dovoliť, neplatíte nikomu 60% z nákladov na kúrenie, lebo cez váš byt idú stupačky a sused vedľa tiež nekúri, takže steny a podlahy v bytovke sú studené. Hlavne že platíte. Keď trochu rozmýšľate, aspoň časť toho dreva nemusíte kupovať, rastie na pozemku.

Teplú vodu si tiež viete pripraviť lacnejšie, ako v paneláku. Najmä ak vám pomáhajú solárne kolektory. Samozrejme nie tie z predražených a zle navrhnutých dotačných fotovoltických elektrární, ktoré v podstate znamenajú, že ste zadarmo prenajali svoju strechu elektrárňam a ešte aj zaplatili výrobu. Netvrdím, že vlastná FVE znamená úplnú nezávislosť, ale deväť mesiacov z roka sa vám elektromer nemusí točiť.

Každé spláchnutie záchoda tiež nemusí znamenať roztočený vodomer a otvorenú peňaženku. Voda z vlastnej studne a čistička napájajúca zásobník vody na polievanie záhrady síce nie je zadarmo, ale platíte to iba raz a potom už nikdy. A podobne je to aj s latrínou.

Nemusíte byť dôchodca, ak nemáte (dobre platenú) prácu s (drahým) dochádzaním, môžete pracovať doma. Pretože väčšina ľudí minie väčšinu peňazí na úhradu bývania, energie a potravín. Ak máte vlastné bývanie, vlastnú elektrinu a vlastné palivo, povedzme z dvoch tretín, tak zdraženie týchto položiek na dvojnásobok pre vás vlastne znamená zdraženie o tretinu. A to sa už dá zvládnuť, no nie?

Ráno vstanete a nejdete do práce v čistom oblečení, ale v montérkach do záhrady. Ak ste už pochopili nezmyselnosť orby a rýľovania, tak nemusíte drhnúť celý deň, aby ste vypestovali dostatok potravín pre celú rodinu. Tým nemyslím len zemiaky a cibuľu. Široký sortiment zeleniny, ktorá je zväčša jednoročná, treba doplniť dlhovekými ovocnými stromami a škrupovinami, ktoré sa ľahšie skladujú. Také vrece orechov sú tiež potravina, a aká prospešná nášmu telu. Zrazu vás rast cien ovocia a zeleniny v supermarketoch absolútne nezaujíma. Netýka sa vás. Ak sa odhodláte aj k chovu sliepok, získate ďalšiu časť do vašej mozaiky nezávislosti. Navyše k produkcii mäsa a vajec znížite objem odpadu, za ktorého odvoz tiež treba platiť. Sliepky a kompost to vyriešia za vás a navyše vám ušetria aj iné peniaze. Za substráty a hnojivá.

Sebestačnosť nie je povinná

Viete, v čom spočíva výhoda bývania v skutočne vidieckom dome so záhradou/gazdovstvom oproti domu mestského typu? Môžete chovať sliepky, husi, zajace, ale nemusíte. Môžete pestovať zeleninu a ovocie, ale nemusíte. Môžete využívať latrínu, ale nemusíte. Môžete byť napojení na vodovod a plytvať pitnou vodou. Ale nemusíte. Môžete kúriť drevom alebo plynom či elektrinou. Môžete dochádzať do práce alebo sa živiť na svojom pozemku.

Máte možnosť voľby.

Akú mieru komfortu si zvolíte, aký stupeň dobrovoľnej skromnosti je vám príjemný. Koľko času venujete práci pre iných a daniam pre štát alebo koľko energie vydáte v práci len pre seba a svoju rodinu. Či chcete jesť skutočné potraviny alebo len ich napodobeniny a suplovať to výživovými doplnkami a liekmi. Vo výsledku vám ostane rovnaké množstvo peňazí. Rozdiel je len v tom, koľko ich musíte zarobiť a za čo ich miniete. Či na zdravie alebo odvracanie chorôb.

A keby niekoho zase napadla myšlienka nejakého lockdownu, tak kde vám bude lepšie? V obetónovanej malej záhradke s domom, plne závislom od rúr a káblov alebo na voľnom priestranstve niekoľkonásobne väčšom, kde vám môžu byť rúry a káble vedúce do sveta biznisu skutočne ukradnuté? Zarobiť vám aj tak nedovolia, ale prečo sa nechať obmedzovať žiť?

Nič nie je zadarmo

Ani dom s pozemkom na dedine ani jeho pretvorenie na zdroj potravín a paliva, ale tiež radosti a zdravia. Ale ak niekto uvažuje nad stavbou/kúpou nového domu, zrejme má nejaké peniaze k dispozícii, takže v tejto otázke je to vlastne jedno. Potom už len ide o to, či investujeme do seba (a svojich potomkov) alebo živíme druhých.

Uvažovať nad svojím životom na vrchole síl a s nadpriemerným príjmom je jednoduché. Svet gombička. Ktorý sa ale môže zrútiť ako domček z karát. Veľa vecí vo svete neovplyvníme. Čo však máme pod kontrolou je to, aké dopady na nás môžu všetky tie geopolitické a následne ekonomické zmeny mať. Ak očakávame len dobré, ale sme pripravení aj na zlé, zvládneme všetko ľahšie.

Strata práce a tým aj príjmu nedovolí v modernom dome a v paneláku už vôbec nie prestať kúriť a snažiť sa šetriť. Panelák ani moderný dom bez dodanej energie nemôže fungovať. Spolu s poplatkami alebo splátkami sme vystavení riziku, že o tento svoj majetok rýchlo prídeme. A nemôžeme s tým nič urobiť! Alebo včas si zaobstarať také bývanie, kde je všetko pod našou kontrolou a záleží len na nás, ako sa zariadime.