Cestou zo záhrady sme sa zastavili na skorú večeru. Mali sme k tomu dôvod, jednalo sa o výročnú večeru. A popri tom sme mali možnosť prehodiť pár slov s niekým a porozprávať sa krátko aj o našej záhrade, o dôvodoch jej kúpy aj súčasnej produkcii zeleniny a ovocia ako čistých prírodných produktov. Na to sme sa dozvedeli, že by bolo aj pre onú osobu fajn mať možnosť pestovať si svoje vlastné produkty, nakoľko doma vedia, aké ťažké je kúpiť kvalitné suroviny. Lenže kúpiť záhradu v meste nie je také jednoduché. Naozaj?
V meste vraj nie sú vhodné pozemky, záhradkárske osady disponujú len malými pozemkami a za vysokú cenu. Nechceli sme rozporovať toto tvrdenie, ale máme za sebou minimálne jednu skúsenosť. Svoju. Jednak sme sa snažili predať svoju starú záhradu, jednak sme také dva roky aktívne hľadali pozemky vhodné na záhradu pre seba ako náhradu tej starej. Máme prehľad o cenách záhrad v meste (v záhradkárskych osadách) aj o cenách pozemkov v blízkych dedinách a o stave objektov alebo domov na nich. A práve tieto skúsenosti, ktoré sme získali za posledné dva roky predtým, než sme sa rozhodli pre kúpu našej terajšej záhrady, nám dávajú právo povedať si, že kúpa záhrady nie je žiadny problém. A ani jej prevádzkovanie.
Výhody tohto okresu sú dve. Žiadny ťažký priemysel a minimum dopravy majú pozitívny vplyv na čistotu ovzdušia. Nízka hustota osídlenia a priaznivé klimatické podmienky pre pestovanie zeleniny a ovocia sú doplnené nízkymi lokálnymi cenami. V minulosti okres produkoval potraviny pre päťnásobok ľudí, ako tu bolo všetkých obyvateľov. Globalizácia produkciu zabila, potenciál ostal. A využívajú ho miestni obyvatelia, ktorí nezabudli ani neupadli do letargie politiky a masmediálneho vymývania mozgov.
Štvor- až päť-árové pozemky v niekoľkých záhradkárskych osadách sa dajú prenajať od Pozemkového fondu alebo od neho aj odkúpiť za cenu asi dvadsaťročného nájmu. Z centra mesta sú vzdialené od 3 do 5 kilometrov, výnimočne je v nich zavedená elektrina a tečúca voda. Samozrejme za peniaze. A nesmieme zabúdať, že daň z pozemkov je mestská, teda dosť vysoká. Kvalita pôdy je takmer všade mizerná, záhradkárom pre hobby stačí, ale na serióznu produkciu je nevhodná, nehovoriac o nedostatku vody. Spoločné oplotenie viacerých záhrad je pre niekoho výhoda, pre niekoho nevýhoda. Navyše sa v každej osade nájde niekoľko neobrábaných pozemkov. Miesto je to škaredé, aj keď v permakultúrnom prístupe k záhradníčeniu nie je divočina problém, skôr výhodou. Lenže ani jeden záhradkár nevyužíva permakultúrny prístup udržiavania rovnováhy, všetci vyznávajú intenzívne zásahy do prírody a teda nadrú sa ako kone.
V blízkych dedinách okolo okresného mesta (vo vzdialenosti 5 až 8 kilometrov je niekoľko takých dedín a osád) sú dostupné rôzne veľké pozemky medzi 1000 a 3000 m2 v cene aj pod aj nad tri eurá za meter štvorcový, zväčša na okrajoch dedín. Za cenu cca troj či štvornásobku oproti nákupu v záhradkárskej osade získate relatívne malý pozemok, do desať tisíc eur aj veľkú „latifundiu“. Skoro na každom pozemku stojí dom, viacmenej neobývateľná ruina, ale ako odkladisko náradia alebo pivnica na úrodu poslúži za cenu naozaj drobných opráv. Dom, ktorý chvíľu vydrží, vyjde na takom pozemku okolo dvadsať tisíc, čo je naozaj ako záhrada dosť veľa, keď sa nechystáte na dedinu presťahovať a vraziť do takejto starej chalupy celý majetok. Avšak každý dom má zavedený elektrický prúd, na svietenie aj na stroje – štiepkovač, píla, elektrický kultivátor a podobne, nabíjanie akumulátorového náradia alebo ako zdroj prúdu pre čerpadlo. Pretože studňu má každý taký pozemok takmer bez výnimky. A keď je voda na pozemku, všetko rastie lepšie a rýchlejšie.
Pre poriadok ešte uvediem, že čím lacnejší pozemok, v tým horšom stave. Náletové dreviny, staré stromy, stará tráva, polorozpadnuté zvyšky drevených chlievov alebo kurníkov. Pre mnohých ľudí hotová pohroma, pre permakulturistov hotový majetok. Iste, treba sa oprieť motorovou pílou a krovinorezom do vyčistenia pozemku, ale získate tak kvantum suroviny na vybudovanie vyvýšeného záhona alebo nemeckej kopy.
V závislosti od doby, kedy sa vám takýto pozemok podarí získať, záleží kedy budete môcť nasadiť zeleninu aj ovocné stromy a začať zberať úrodu. Aj pri potrebe kompletného vyčistenia pozemku je vždy možnosť vyhradiť aspoň časť pozemku na okamžité využitie pre získanie vlastných potravín. Aj pri chodení do zamestnania je možné v priebehu prvého roka pozemok aspoň čiastočne upraviť a mať z neho rýchly úžitok.
A aký je teda rozdiel medzi záhradou v záhradkárskej osade „v meste“ a záhradou na dedine? Do jednej aj do druhej musíte jazdiť autom a rozdiel vo vzdialenosti je často zanedbateľný, no do záhrad v meste bývajú podstatne horšie cesty a možno do záhrady na dedine prídete skôr.
V záhrade na dedine získate takmer vždy aj elektrinu a vodu z vlastnej studne, nezriedka žumpu alebo prípojku do kanalizácie a často aj vodu z obecného vodovodu.
Takmer vždy je v cene oplotenie aspoň časti pozemku a nie je potrebné ploty okamžite opravovať, pár rokov ešte vydržia.
Dane z nehnuteľností sú na dedine oproti mestu často smiešne.
Často kúpite záhradu s rodiacimi ovocnými stromami. Sú možno staré, ale kým nasadíte nové, o úrodu sa nemusíte báť.
Pozemky na dedine bývajú väčšie, ale často lacnejšie za meter štvorcový, ako tie v záhradkárskych osadách. A vždy lepšej kvality, pretože záhradkárske osady často vznikali na miestach, ktoré neboli vhodné na poľnohospodársku produkciu. Teda na nekvalitnej pôde.
Podľa našich skúseností kúpa záhrady v meste, čo skôr blízko mesta, je jednoduchá. Nie je to žiadny problém. Pokiaľ dokážete v sebe prekonať zažité klišé a poobzerať sa po blízkom okolí vášho mesta. Chce to otvoriť myseľ novým myšlienkam a novým prístupom. Chce to naozaj chcieť a nie o tom len rozprávať.
Komentáre