Tak som si včera vyšla na malý nákup do Lidla. Mám to najbližšie a okrem toho vo štvrtok mávajú nové letáky. A hoci nekupujem akciový tovar len preto, že je práve v akcii, sem-tam sa za dobrú cenu dajú kúpiť aj kvalitné veci. Včera som mala v pláne kúpiť hlavne banány. Obľúbenú desiatu môjho priateľa. Popri tom len zopár drobností. V regáli s mliečnymi výrobkami som však zbadala tvaroh s orechmi. V akcii.
Tento ochutený tvaroh som si rada kupovala v čase, keď som dvakrát týždenne chodila na zumbu. Po cvičení mi dobre padlo doplniť cukry aj kvalitné bielkoviny. Keďže tuku obsahuje minimum, zdal sa mi ideálnou potravinou na tento účel.
No môj zdravotný stav mi pred rokom trochu skomplikoval situáciu. Kvôli problémom s platničkami som musela s cvičením v telocvični prestať. A tak som prestala kupovať aj ochutený tvaroh. Nie, že by som tvaroh odvtedy nejedla, to nie. Len som si začala kupovať ten obyčajný. Bez príchute. Mám tak viac možností, ako ho ochutiť. Či na slano alebo na sladko.
Včera mi po veľmi dlhej dobe znova padol do oka tvaroh ochutený. Červená ceduľa s nápisom „Akcia“ urobila svoje a tak som po ňom siahla. Prvé, čo som však urobila, už viacmenej automaticky, bolo, že som si prečítala zloženie. A zostala som nemilo prekvapená. Tvaroh, čo mi tak chutil, obsahoval modifikovaný kukuričný škrob a glukózo-fruktózový sirup.
Ten sirup by som možno pochopila, je lacný, sladší ako klasický repný cukor. Treba ho málo a výrobca ušetrí. Či vlastne, viac zarobí. Nikoho ale nezaujíma, ako sa tento sirup v našom tele chová. Že vďaka nemu sa veľmi ľahko priberá. Keďže nie je zdrojom signálu pre telo, že je sýte. Ale to len na okraj.
Čo však nechápem,je pridanie modifikovaného škrobu. To akože ten tvaroh je málo hustý, že ho treba umelo zahustiť? A nie je v ňom náhodou viac vody ako toho tvarohu? No neviem. Každopádne tento tvaroh som nekúpila. Keď budem mať chuť na tvarohovú maškrtu, kúpim si zase tvaroh obyčajný. Vo vaničke. Ochutím ho trebárs domácim pečeným čajom.
Od regálu s mliečnymi výrobkami som sa pobrala ku pokladni. Už som bola skoro tam, keď tu zrazu. Tovar v akcii. Ale aký! Originálna paradajková omáčka „sugo di pomodoro“. Vyrobená v Taliansku. A zloženie? Krájané paradajky 80%, paradajkový pretlak 9%, olivový olej, červená paprika, cesnak, cukor, jedlá soľ, petržlen, čili paprika.
Žiadny škrob. Žiadny glukózo-fruktózový cukor. Je to možné? Dá sa to vôbec takto vyrobiť? No ako vidíte, dá.
Aj keď som neplánovala kúpiť zrovna paradajkovú omáčku, kúpila som ju. Veď ju už poznám. Okrem toho, že má dobré zloženie, aj výborne chutí. A keď cez víkend budem zase niečo písať, času na varenie až tak veľa nezostane. Vybavím to jednoducho. Uvarím špagety, zalejem omáčkou a bude jedlo hotové.
A teraz nech mi niekto povie, že sa nedá kúpiť kvalitný tovar. Že je všetko len samá chémia. Že nie je z čoho vybrať. A že na niečo aj tak musíme zomrieť. Tak to mám najradšej. Výhovorky.
A čo takto začať čítať zloženie? Našťastie si ešte vždy máme z čoho vyberať.
Podobné články:
Prečítajte si tiež:
Vždy si rada prečítam, že niečo neobsahuje škrob… pretože je to čím ďalej vzácnejšie 🙁 nájde sa neuveriteľne všade (aj v slanine!)
na nezmysly typu „na niečo musím umrieť“ reagujem „ano, ale je rozdiel, ako stráviš posledných 20 rokov života. či po doktoroch, alebo s rodinou na výletoch/záhrade/v prírode“ 😉