Konečne čas na pečenie kváskového chleba

Doma pečený kváskový chlieb jeme už dlhé roky. Olinka ho pečie vo viac-menej pravidelných intervaloch. No toto leto nám riadne nabúralo náš časový harmonogram aj narušilo pravidelnosť v pečení kváskového chleba. To až tak, že sme často museli chlieb kupovať v obchodoch. No s príchodom jesene sa opäť vraciame do zabehnutých koľají a kváskový chlieb sa v elektrickej rúre pečie opäť so svojou pravidelnosťou.

Príčinou toho, že sa v lete u nás piekol chlieb z ražného kvásku menej, ako zvyčajne, bola naša nová záhrada. Mali sme v nej tak veľa práce, že sme každý pracovný deň, kedy nepršalo, popoludní po práci ihneď odchádzali do záhrady na dedine a domov sa vracali až so zotmením. A víkendy sme tam trávili celé. Keďže sme v podstate kúpili len lúku, zakladanie záhrady, sadenie stromov, budovanie vyvýšených záhonov, to všetko nám zaberalo všetok čas.

A pečenie kváskového chleba má predsa len svoj rytmus. V našom prípade večer príprava kvásku, nadránom jeho dokŕmenie, popoludní miesenie, kysnutie cesta a pečenie. A pred Olinkou stála otázka. Ostať každých desať dní doma a napiecť chlieb alebo ísť do záhrady a pracovať na jej zakladaní?

Vyhrala to záhrada. Chlieb sa piekol u nás vtedy, keď to počasie dovolilo, či skôr nedovolilo nám byť v záhrade. Našťastie sme v jednej z pekární objavili pšenično-ražný chlieb, ktorý sa piekol z múky pšeničnej aj ražnej, kvásku aj kvasníc a obsahoval okrem tohto už len soľ a korenie. Takže celkom OK a tak sme ho kupovali vždy, keď na pečenie domáceho chleba nebol čas alebo sme do záhrady pozvali známych alebo príbuzných na grilovačku a rátalo sa s väčšou spotrebou chleba.

Teraz už do záhrady každý deň nechodíme. Ešte stále je tam čo robiť, hoci je zväčša už záhrada vybudovaná. Ale jednak už je pozberaná úroda a najmä čas sa zmenil, o hodinu skôr sa stmieva a teda chodiť tam po práci nemá význam. Ostávajú už len víkendy, aj to len tie, kedy neleje. A teda opäť sa „objavil“ čas na pečenie domáceho chleba. Kupovaný pšenično-ražný chlieb nie je zlý, ale domáci je predsa len domáci. Obom nám veľmi chutí.