Do záhrady chodíme každý deň po práci, pravda ak neprší. A to toho roku často nebolo. A sme tam až do večera. Už sa nám ani naša susedka nečuduje, keď sama povedala, že tam chodíme ako parku, tak je tam pekne 🙂 No a keďže zostávame až do zotmenia, súčasťou našej každodennej výbavy je aj občerstvenie. Jeho zloženie aj množstvo sa mení podľa toho, ako sa mení poloha Slnka na oblohe. Teraz na jeseň začína byť náš košík čoraz menej ťažký.
Kým v lete vypijeme veľa čistej vody a počas celého dlhého popoludnia a večera stihneme si aj dva razy oddýchnuť pri šálke kávy, teraz na jeseň už musíme domov ísť skôr. Každý deň zapadá slnko o niečo skôr a desím sa dňa, kedy nám centrálnym príkazom z Bruselu opäť zmenia čas a už sa nám neoplatí ísť po práci do záhrady. Spolu s týmto skracovaním dňa sme znížili obsah termosky s kávou. Skrátka už nám stačí po jednej šálke kávy a už dokonca ani nejeme v záhrade, stačí nám večerať po príchode domov.
Spolu s kratším dňom idú ruka v ruke aj nižšie teploty. Dávno sú preč časy tridsiatok na teplomeri, sme radi, ak sa teplota priblíži k dvadsiatke cez deň a v záhrade popoludní je aspoň dvanásť stupňov. To už ani nie je na čistú vodu. V jeseni pribúda v našom proviantovom košíku ďalšia termoska, na čaj. Samozrejme pijeme čaj z byliniek z našej záhrady.
Hoci v práci musíme sledovať hodinky, aby sme boli zosynchronizovaní s kolegami, šéfmi či zákazníkmi, páči sa mi, že v záhrade je jediné kritérium času: Slnko na oblohe a jeho poloha. Podľa slnka sme polievali v lete zeleninu, podľa slnka sa riadime, kedy ideme domov. A slnko určuje aj obsah našich termosiek.
Podobné články:
Komentáre