Malú záhradku za mestom mám už niekoľko rokov. Zopár jej fotiek nájdete v niektorých mojich predošlých článkoch. Keďže na pozemku stojí aj murovaná chatka, každý rok na jeseň riešim stále rovnaký problém. Nezvaných šedých návštevníkov. Myši.
Iste to poznajú mnohí z vás. Vojdete do miestnosti, ani sa nemusíte rozhliadnuť a hneď viete, že sú tam. Stačí sa nadýchnuť a do nosa vám udrie typický zápach. A keď sa potom rozhliadnete, zistíte, že poriadok, ktorý ste v chate mali, je minulosťou.
Keď sú hladné, nepohrdnú nielen jablkami či uskladnenými semienkami, ale dobré sú im aj noviny či bublinková fólia. Ale keby sa pohostili a odišli, nepoviem ani slovo. No ony nie. Pohostia sa, vykadia sa a ešte k tomu všetko rozmetajú na všetky strany. Kto to má po nich upratovať.
Pôvodne som si myslela, že keď máme v záhradkárskej osade mačky, myši nemajú šancu. No naše mačky sú akési fajnové. Miesto toho, aby lovili myši, čakajú, kým im niekto nasype granule. A zrejme sa aj dočkajú, lebo za celý ten čas čo chodím do záhrady, som nevidela ani jednu mačku v akcii alebo že by si niesla ulovenú myš. Dávno som sa teda zmierila s tým, že na naše mačky nie je žiadny spoľah a ak nechcem mať v chate neporiadok, myši si musím pochytať sama.
Klasické pasce poznám už z detstva. Okrem toho, že som sa vždy bála, že si do nich pricviknem prst, majú aj ďalšiu nevýhodu. Do každej sa chytí len jedna myš a preto ich treba často kontrolovať. Oveľa jednoduchší spôsob je použitie gélových či granulovaných návnad. No aj tieto majú svoje nevýhody. Ak ich nájdu deti alebo domáci štvornohí miláčikovia, môže to byť pre ne dosť nebezpečné. A keď ich zjedia myši, zalezú si do diery, kde skončia svoju životnú púť. Horšie je, že kým sa v tej diere rozložia, nejaký čas to potrvá. A za ten čas budú ale poriadne smrdieť.
Ja som to vyriešila po svojom. Už niekoľko sezón používam na myši lepidlo. Kus kartónu najprv nalepím na úlomok dlaždice. Dlaždica slúži ako záťaž. Aby myš, ktorá sa nalepí na vrch kartónu, neušla aj s ním. Keď je kartón zaťažený, na vrchnú stranu urobím lepidlom kruh. Do jeho stredu ešte prilepím kúsok návnady. Osvedčil sa mi kúsok orecha. Takto pripravenú pascu uložím ku stene. Popri stenách totiž vedú myšie cestičky. Teraz už môžem pokojne odísť. Myšky sa chytia aj samé.
Lepidlo na myši má viacero výhod. Nezapácha, nevysušuje sa a nevadí mu ani vysoká vlhkosť vzduchu. Keď ho nalepím na jeseň, vydrží do jari bez problémov. Mierne sa síce po kartóne roztečie, ale aj to je v podstate výhoda. Rozšíri sa tým plocha, na ktorú sa myši chytia. Nie je žiadnou raritou, keď ich po týždni nájdem na kartóne nalepených aj päť. Potom ich len špachtľou strhnem a pasca funguje ďalej. Aké jednoduché.
Ak aj vás rozčuľuje myšací zápach a neporiadok, neváhajte. Nákup lepidla vás určite nezruinuje a jedna tuba vám vydrží aj niekoľko sezón.
Komentáre