Nie, že by som si chcela urobiť radosť, že som si kúpila novú tyč na postekovač. Bohužiaľ, tento nákup bol len z núdze cnosť. A hoci som prvý tohtoročný postrek zvládla aj so starou deravou tyčou, v budúcnosti som sa už plytvaniu postrekmi chcela vyhnúť. Stálo ma to nemalú sumu, ale ako môj sused povedal: „Čo už, taký je život. Veci sa jednoducho kazia.“ Veď hej. Len prečo tak rýchlo!
Aj keď nie som veľkým zástancom postrekov v záhrade, ten predjarný je skrátka nevyhnutný. Preto som si minulý víkend túto aktivitu naplánovala aj ja. Vonku svietilo slniečko, teplota ideálna, tak som sa do toho pustila. Vybrala som postrekovač, zarobila postrek. No len čo som nádobu natlakovala a začala rosiť prvé vetvičky, začalo mi byť akosi chladno na ruku, v ktorej som rozprašovač držala. Postrek totiž namiesto aby prúdil do trysky na konci rozprašovača, stekal mi prúdom po ruke. Našťastie som na nej mala rukavicu.
Náhradné súčiastky za šialené ceny
Najprv som si myslela, že snáď nemám dobre zašroubovanú postrekovaciu tyč. Alebo že mi v nej prasklo tesnenie. No ani po jej riadnom dotiahnutí sa mi postrekovať nedalo. Až teraz som totiž zistila ozajstnú závadu. Teleskopická tyč, všakže z umelej hmoty, jednoducho praskla. Našťastie som mala ešte jednu takú tyč od minula. Mala síce presne takú istú závadu, len diera na nej nebola až taká veľká a tak sa dala použiť ako núdzové riešenie. Len som mi tak v duchu povzdychla: “ Kde sú tie časy, keď veci vydržali roky“ a na druhý deň zašla do obchodu po novú tyč.
Ešteže ju vôbec mali. No keď mi predavačka zahlásila cenu takmer 7 éčok, zalapala som po dychu. No inú možnosť som nemala, veď postrekovač bez koncovej tyče mi je na dve veci. Tak som ju teda kúpila. Len som zvedavá, ako dlho vydrží. Veď tá ostatná mi slúžila asi len tri sezóny. A to ešte postrekujem len sporadicky. Keď si pomyslím, že prvý postrekovač, ktorý som kúpila hneď pri kúpe záhrady ešte v roku 2000, mi bez akejkoľvek závady vydržal dobrých desať rokov a na novom som už dvakrát musela vymeniť teleskopickú tyč, napadá mi, čo sa odvtedy vlastne zmenilo?
Je to len náhoda? Alebo sa dnes už veci naozaj vyrábajú tak, aby vydržali len dovtedy, pokiaľ trvá záručná doba? Obávam sa však, že niektoré už nevydržia ani toľko?
