Pevný materiál s elektrickou vodivosťou, ktorá závisí od vnútorných alebo vonkajších okolností, sa označuje ako polovodič. Tieto faktory sa dajú ľahko meniť – zvonka prostredníctvom dodania energie a zvnútra prostredníctvom začlenenia iného prvku do polovodiča. Príkladmi známych polovodičov sú kremík, sulfid olovnatý a germánium. Čo sú to polovodiče.
Na začiatok trochu histórie…
Predpokladá sa, že k vynálezu mikročipu došlo v 60. rokoch 20. storočia, keď vedec z Bell Labs John Bardeen uskutočnil výskum niektorých materiálov, ktoré sa nakoniec stali známymi ako „superkryštály“ Prvým elektrickým zariadením, ktoré využívalo polovodiče, bolo rádio vytvorené začiatkom 20. storočia, ktorého základným obvodom bola hrotová elektróda. Na stránke
Ako fungujú polovodiče a aké majú vlastnosti?
Polovodiče sú typom nevodivého materiálu, ktorý má vlastnosti elektrických vodičov aj izolantov. V praxi môžeme regulovať, či polovodičom môže alebo nemôže prechádzať elektrický prúd. Tieto drobné súčiastky sa v súčasnosti používajú takmer v každom elektronickom prístroji. Základný princíp je znázornený na jednoduchej schéme.
Výroba polovodičov
Pri výrobe týchto elektrických komponentov sa používajú chemikálie a prvky, s ktorými sa musí zaobchádzať opatrne. Na výrobu týchto komponentov je potrebná chémia a fyzika. Výrobný proces zahŕňa pridávanie nečistôt, ktoré sa označuje ako dopovanie. Dôležitou súčasťou výrobného procesu sú kremíkové doštičky.
Najprv sa určí funkcia polovodiča a vyrobí sa maska na výrobu. Následne sa v rôznych krokoch vytvorí vzor obvodu. Následne sa uskutoční fáza výroby doštičky na kremíkovom substráte. Je tiež potrebné vyrobiť izolačnú vrstvu zariadenia, aby sa zabezpečilo elektrické oddelenie.
Čo znamená pojem polovodič?
Polovodiče sú materiály s odlišnými vlastnosťami, ktoré sa môžu používať pri výrobe integrovaných obvodov. Polovodiče umožňujú alebo zabraňujú prietoku elektrického prúdu v závislosti od nastavených parametrov. Elektrický prúd je pre vodič ťažšie viesť ako pre polovodič ho neviesť.
