Nám to príde ako normálne. Nefajčíme doma, nefajčíme vonku, nefajčíme v záhrade. Nefajčíme cigarety ani cigary, nemáme ani fajku. Preto, lebo sme nefajčiari. Nie že by sme boli prehnaní zástancovia absolútneho zdravia. Prosto nám príde normálne nefajčiť. A nemáme s tým problém. Problém majú niektoré naše návštevy v záhrade.
Sú fajčiari slušní, ktorí sa pýtajú, či si môžu v prítomnosti nefajčiarov zapáliť. Aj na návšteve sa opýtajú, či im hostiteľ fajčiť dovolí. A podľa mňa nie je rozdiel, či chcem na návšteve fajčiť v byte alebo v záhrade. No sú takí fajčiari, ktorým to nepríde ako drzosť chcieť si zapáliť cigaretu na mieste, kde sa nefajčí, ktoré domáci udržiavajú ako nefajčiarske. Pretože nefajčiar cíti, ak sa v jeho byte alebo aute fajčilo. A preto to ako nefajčiar nikomu nedovoľujem.
No sú aj takí, ktorí si v našej záhrade zapália bez toho, že by sa domácich opýtali, či im to vyhovuje. Na to som zareagoval celkom pohotovo. Nie, nikomu som nezakázal fajčiť jeho obľúbené cigarety. Jednoducho som z podstienky zdvihol prázdnu plechovku od farby, ktorú som nedávno minul pri natieraní drevenej konštrukcie a podal som ju fajčiarovi do ruky. Rýchlo pochopil, že je to na popol a ohorky. Nič z toho nám nebudú rozsýpať po záhrade.
Keď niekoho baví chodiť po našej záhrade s piksľou v ruke, nech sa páči. Zapáliť si môže aj nabudúce. Ja by som ale radil nekaziť taký dobrý vzduch a zapáliť si pred návštevou u nás 😉
Podobné články:
Komentáre