Je to už celý mesiac, čo som naposledy večerala v nemocnici. Nie, že by mi to bolo ľúto. To ani náhodou. Len som si spomenula, že aj večere by sa patrilo spomenúť, keď už píšem o nemocničnej strave. Aby ste mali predstavu, čím vás budú kŕmiť, ak sa tam, nedajbože, ocitnete.
Ja som nemala žiadne prehnané očakávania, takže ma ani nič veľmi neprekvapilo. Nad čím som sa ale pozastavila, bol dlhý čas medzi večerou a raňajkami. Keď večeru zjete už o piatej, ak nemáte na izbe zásoby z domu, je dosť ťažké vydržať do raňajok o ôsmej. Ak dobre počítam, tak je to celých pätnásť hodín. A okrem toho, jesť by sa malo ešte dve až tri hodiny pred spaním. To akože máme ísť spať o siedmej a zobudiť sa ráno o siedmej? Zrejme preto v nemocnici nie je problém vypýtať si tabletu na spanie. Sestričky vám ju ochotne prinesú. Aspoň dáte pokoj a nebude vám škvŕkať v bruchu. Pritom by stačilo priložiť k porcii večere plátok celozrnného chleba alebo jeden grahamový rožok. Akože na druhú večeru. Ale to si zrejme „zaslúžia“ len diabetici. A možno ani tí nie. Lebo som si nevšimla, že by pani spolupacientka s cukrovkou niečo také dostala.
Jedálny lístok na týždeň – večere
Prvý deň – utorok
Paprikášové zemiaky. Trochu malá porcia, zemiaky rozvarené a v nich na malé kúsky nakrájaná akási mäkká údenina. Chodbou však nevoňali zemiaky, ale kyslé zavárané uhorky. Niekoľko krúžkov bolo naložených priamo na vrchu zemiakov. A rovno aj s kyslým nálevom. Fantázia!
Druhý deň – streda
O piatej. Keďže bola streda, tak sme obišli na sucho. Jeden a pol plátku chleba, lyžica margarínu a asi desať deka mäkkej údeniny. Na priereze bolo síce vidieť niekoľko celých kúskov mäsa, no aj tie akosi chrumkali. Celý kus pôsobil ako špongia. A aj tak chutil.
Tretí deň – štvrtok
Na prvý pohľad to vyzeralo, že sa v kuchyni neminul obed a tak nám ho vrámci úspor naservírovali na večeru. Rovnaká farba, rovnaká kopa. K obedu totiž bolo rizoto. Ale opak bol pravdou. Na večeru bolo čosi celkom iné. Aj keď kombinácia to bola prinajmenšom zaujímavá. Miesto mäsa chrumkavé hríby a miesto klasickej ryže ryža slovenská. Teda vlastne cestovina. A na kraji taniera? Hádajte čo! Dva kúsky zaváraných broskýň. Keďže dokopy by som to nezjedla, musela som sa rozhodnúť, čo nechám a čo zjem. Na tanieri teda ostali broskyne. 🙁
Štvrtý deň – piatok
Pôvodne nám oznámili, že v stredu a v nedeľu býva večera suchá. Dnes je však piatok a večera bola tiež suchá. Jeden a pol plátku chleba a k tomu 115 gramová paštika. A zloženie? Na prvom mieste mäsový vývar, potom bravčová slanina, bravčové kože, trochu fazule, sóje a ešte niekoľko ďalších skvelých „pochutín“. Keby bolo po mojom, tak im to tam nechám, teda aspoň tú paštiku. Ale susedka jednu načala a tak sme z nej spoločne zjedli asi polovicu. Druhú si vraj vezme domov. No chvála bohu. U nás by sa určite nezjedla. Ale hlavne, že sme podporili slovenského výrobcu! Nech žije Novofruct Nové Zámky!
Piaty deň – sobota
Večera nebola na zahodenie. Zase to síce na prvý pohľad vyzeralo ako recyklované zvyšky od obeda. No, možno, že aj boli. Špagety s mletým mäsom a kečupom. Ja kečup veľmi nemusím, zvlášť keď neviem, čo je zač. A to mäso mi pripadalo ako sójový granulát, len susedka usúdila, že to asi bude zostatok toho mletého z obedňajšieho kapustného listu. Nech je ako chce, vcelku to bolo zase dobre ochutené a jedlé. A moje dve mrkvičky na izbe to zaistili. S pocitom ako tak plného žalúdky som v pohode vydržala do rána.
Šiesty deň – nedeľa
V nedeľu tu vraj býva zvykom podávať suchú večeru. Lenže dnes sme zažili malú výnimku. A možno to bola akási kompenzácia za piatok. Neviem. Každopádne nás po príchode do jedálne ovanula príjemná vôňa. Podávala sa miska guľášu s plátkom chleba. A dokonca som v ňom objavila asi štyri kúsky
mäsa. To bolo radosti. Na izbe som ešte schrúmala dve mrkvy. Nech sa mám dobre a do zajtra vydržím. Veď raňajky sú tu „co by dup“.
Ani som netušila, že to bola moja posledná večera v nemocnici. Na druhý deň ma totiž pustili domov. A tak som si povedala: „Konečne zase o tom, čo uvarím, zjem a hlavne, kedy to zjem, rozhodnem sama !“
Komentáre