Módne trendy neobchádzajú ani niektoré záhrady a ich záhradníkov. Dizajn záhrady a pestované rastliny často odzrkadľujú skôr želania marketingových mágov, ako záujem samotného majiteľa. Nás sa však toto davové šialenstvo netýka. Napriek tlaku záhradkárskych magazínov čučoriedky vo svojej záhrade nepestujeme a máme pre to svoje dôvody. A nie sú nimi tie, že by sme ich nemali radi, skôr naopak.
Prvý raz som čučoriedky jedol ako malé dieťa na prázdninách u starej mamy. S tetami a bratancami sme chodili ráno do lesa, aby sme sa vracali pred poludním s plnými vedrami aj bruchami a modrými ústami. Starká nám vždy pripravila chutné čučoriedkové knedlíky a nezriedka aj niekoľko plechov koláča s čučoriedkami napiekla.
Vysočinu som ešte veľakrát navštívil a keď som tu trávil dovolenku na bicykli, samozrejme som si opäť natrhal plné hrste chutných modrých plodov. Rovnaké to bolo aj južnejšie v Českej Kanade, na hraniciach medzi Českou republikou a Rakúskom. Hoci sa tu v lete vyskytuje veľké množstvo turistov, spolu s miestnymi nedokážu skonzumovať toľko čučoriedok, koľko ich tu vďaka správnej kombinácii pôdy a vlhkosti dokáže narásť.
Preto mi príde divné pestovať čučoriedky v záhrade, v ktorej nie je pre ne vhodná pôda. Tam, kde bez problémov rastú ovocné stromy aj zelenina, býva kyslosť pôdy, teda jej ph, medzi hodnotami 7,5 a 8,5. Čučoriedky ale potrebujú hodnotu ph pôdy od 3,5 do 4,5. Aby ich bolo možné pestovať, je potrebné hodnotu ph zmeniť.
To predstavuje kompletne vymeniť pôdu pre pestovanie. Vo vykopanej jame na výsadbu nestačí nasypať kyslú pôdu, pretože všadeprítomná prúdiaca voda dokáže priniesť minerálne látky, ktoré by ph pôdy opäť vrátili do miestneho normálu. Preto sa pri sadení čučoriedok používajú bazénové fólie alebo staré plechové vane, aby sa vložená kyslá pôda, najčastejšie na báze rašeliny, kompletne oddelila od okolitej pôdy aj vody. To znamená, že je potrebné čučoriedky pravidelne zavlažovať a občas aj prihnojovať, aby sa malý objem pôdy nevyčerpal zo živín.
Takže do zeme vkladáme umelú hmotu alebo železo a rašelina sa musí niekde vyťažiť. Je to neobnoviteľný zdroj, ktorého ťažba ničí v okolí prírodu. V malej záhradke je to možno zanedbateľný problémik, ktorý ale naberie iné rozmery pri pestovaní čučoriedok vo veľkom.
Málokde sa čučoriedky pestujú vo voľnej pôde, lebo vhodných miest je málo. Oveľa častejšie je pestovanie čučoriedok na predaj vo vakoch, naplnených rašelinou alebo iným nosným substrátom, do ktorého sú živiny pravidelne dodávané spolu so závlahou, riadenou automatickými systémami. Takéto plody potom môžu obsahovať len také látky, ktoré boli obsiahnuté v hnojivách.
O mnohých plodoch ovocia sa tvrdí, že obsahujú okrem vitamínov aj iné stopové prvky, dôležité pre naše telo. Odkiaľ ich berú? Rastliny nedokážu vyrábať prvky, dokážu len vyrábať zlúčeniny týchto prvkov. Tak použijú dusík alebo draslík či uhlík ako aj vodu alebo kysličník uhličitý a menia skladbu molekúl za pomoci slnečného žiarenia. Všetky „suroviny“ čerpajú zo vzduchu alebo z pôdy. Keď ale tieto stavebné prvky nemajú pri umelom hnojení k dispozícii, ostáva len krásny plod bez obsahu. Objemové krmivo sa tomu hovorilo pri hovädzom dobytku.
Tak obľúbené kanadské čučoriedky, ponúkané hádam v každom záhradníctve a propagované v skoro každom záhradkárskom časopise, nám teda pri umelom pestovaní neprinášajú to, čo nám sľubujú a ich pestovanie je navyše oveľa náročnejšie, ako iné ovocie. Pri tom všetkom si ničíme svoju záhradu a prírodu aj kdesi ďaleko, kde sa rašelina ťaží. A len pre placebo modrej farby.
Komentáre