Že máme fakt veľký pozemok, zistí každý, kto nás príde navštíviť do našej „záhrady“. Väčšinou si ľudia predstavujú to, čo sami majú doma alebo u rodičov. Zopár árov zoranej plochy, vyšliapané chodníčky a neustály kolotoč polievania a okopávania zeleniny. A u nás im padne sánka, len čo prídu na roh domu, kde sa pozemok zrazu rozširuje a konca nedovidíš. Ako sa to dá vo dvojici zvládnuť udržiavať a obhospodarovať?
Záhradu sme od začiatku budovali tak, že bola stavaná na dvoch ľudí. Čo sa práce týka, nie úrody, lebo tej sme mávali aj pre osem ľudí, len už toľko teraz nepotrebujeme. A ako pri každej činnosti, pri ktorej je viac, ako jeden človek, je dôležité vopred sa dohodnúť na kompetenciách. Nemôžu všetci šéfovať a nikto neposlúchať. Aj firmy najlepších kamarátov sa rozpadli, keď sa medzi sebou hádali a každý chcel „len to najlepšie“.
Tomu sme chceli, a desať rokov praxe ukazuje, že sme to aj dosiahli, predísť a preto sme si záhradu rozdelili. Nepíšem pozemok, lebo nikde nie je nakreslená hranica, že toto je moje a tamto je tvoje. Nie je to tak, že každý z nás obhospodaruje „svoju“ polovicu záhrady a robí tam všetko po svojom, ako je to často pri zdieľaných, často súrodencami, zdedených pozemkoch. Mimochodom, dlhoročné skúsenosti a pozorovania ukazujú, že medzi súrodencami by neboli často nijaké problémy, keby sa do toho „nemontovali“ ich manželky a manželia…
My obaja pracujeme na celej ploche našej záhrady bez rozdielu. Len každý robíme niečo iné. A každý aj rozhodujeme o niečom inom. A kľúčom k rozdeleniu kompetencií a rozhodovania sú korene. Korene rastlín.
Ak má daná „vec“ korene, teda je to krík, kvet, zelenina, strom, tráva, kompetenciu rozhodovania má o tom Olinka. Ona rozhoduje, kedy, kam, akú odrodu či akým spôsobom danú „vec“ vysadí či vyseje, kedy ju odstráni, ako a kedy ostrihá či oreže. A pri potrebe „silného“ si zavolá mňa a ukáže mi, kde treba rez viesť a na čo treba dávať pozor. Alebo kedy mám pokosiť trávu, aby mala seno na mulčovanie.
Ak daná „vec“ korene nemá, je v mojej kompetencii rozhodnúť, kedy a ako ju vybudujem, budem udržiavať, či zlikvidujem. A prevádzkujem.
A pýtate sa, čo v záhrade nemá korene? Nuž napríklad pes, sliepky, plot, prístrešok, terasa, dom, fotovoltická elektráreň, pec na kúrenie, palivové drevo, kompost, náradie a nástroje, nádrž na vodu, krmivá… Je toho celkom dosť, hoci to hneď na prvý raz nepríde na rozum 😉
Právo veta
Samozrejme, že ani jeden z nás nerozhoduje samostatne o tom, či danú „vec“ budeme mať alebo nie. Na tom sa musíme vždy dohodnúť a nedá sa druhého prehlasovať. Keď prvý rok Olinka povedala, že psa nechce a skleník tam, kde bol plánovaný, jej bude kaziť výhľad do záhrady, tak sme psa nekúpili a skleník nestavali. Keď nechcem špenát, tak ho nepestujeme. Ale spústu ďalších „vecí“ v záhrade máme, aj toho psíka sme nakoniec kúpili o pár rokov neskôr, keď som mal lepšie miesto pre jeho voliéru a viacej času na jeho výchovu. Teraz je jej najväčší miláčik 😉 A aj miesto pre skleník sme nakoniec získali vlani, tam rozhodne nebude zavadzať.
Rozdelená záhrada má veľkú výhodu.
Podobné články:
Komentáre