Keď sme kúpili záhradu, stáli v nej štyri stromy. Štyri staré stromy, z ktorých dve hrušky a jedna jabloň boli suché, tak sme ich spílili. Ostala nám jedna jabloň pri plote a prvý rok nádherne zarodila. Tento rok sme sa jesenných jabĺk už nedočkali. Posledný starý strom musel opustiť našu záhradu oveľa skôr, ako sme to očakávali.
Tento rok počasím prial ovocinárom. Bohatá úroda jabĺk sa ukazovala aj na našej jabloni. Už od skorého leta zhadzovala plody, ako aj po minulé roky, takže sme nemuseli robiť prebierku, ako na moderných nízkokmenných stromoch. Keď v júli začalo pršievať, plody sa začali rýchlo zväčšovať a jeden podvečer nás prekvapilo praskanie dreva. Na zemi skončila mocná haluz z jablone.
Rýchlo som konár odstránil, aby som znížil tlak na kmeň a súčasne som obstrihal ťažké konce vetví, na ktoré som večer dosiahol. Orezávanie koncov pokračovalo aj na druhý deň. Prudký nárast hmotnosti jabĺk robil problémy nie len nášmu stromu. Lenže naša jabloň bola napadnutá drevokaznou hubou, plodnice sa na spodných konároch objavovali každoročne. Tušili sme, že sa blíži koniec, len nikto nevedel, odkedy je strom napadnutý a koľko rokov ešte vydrží.
Zorganizoval som pomoc v rámci rodiny a naplánovali sme orezanie aj ďalších haluzí, aby sme tiež vyvážili strom a nehrozilo poškodenie susedových plotov. Ale strom nás o dve hodiny predbehol a na zem sa porúčali ďalšie dva konáre.
Dutiny a špongiové tkanivo vo vnútri dávalo tušiť, že je zle s celým stromom. Bol by sa polámal aj keby úroda jabĺk bola slabá. A tak miesto orezávania konárov sme museli pristúpiť k spíleniu celého stromu. Nechceli sme sa dočkať času, kedy prídeme popoludní do záhrady a strom bude vyvalený do susedov a poškodí nie len ploty, ale aj chlievy alebo nebodaj niekomu ublíži.
S ťažkým srdcom som teda celú jabloň najprv pripravil na spílenie orezaním vetví, ktoré by ju mohli prevážiť na nesprávnu stranu a potom sme ju položili smerom k záhonom tak, aby nenarobila škodu ani v našej záhrade. Celý ďalší týždeň po práci nám trvalo narezať kostrové konáre reťazovou pílou na polienka a haluzinu ku kompostéru. Paletový kompostér s voľným objemom vyše kubíka sme rýchlo zaplnili ešte nedozretými jablkami a tenkými halúzkami a pre lepšie spracovanie sme to prevrstvovali buď senom alebo drevnou štiepkou z vŕbových prútov.
Po jabloni ostalo pri plote prázdne miesto a smutný výhľad k susedovej zanedbanej záhrade. Naplno sme si to uvedomili až keď sme upratali posledné zvyšky jablone a ostala len vyhrabaná lúka. Zmenila sa panoráma záhrady pri pohľade z dvora. A tento rok sme nemali čo sušiť na zimu.
Našťastie v hornom rohu záhrady zarodila po prvý raz jabloň, ktorá tu rástla ako semenáč. Prvý rok ju Olinka ostrihala a dala jej charakter, tento rok sme ju presvetlili. Vlani boli plody také pokusné nemastné a neslané, ale tohoročné jablká chutili skvele. Rodí o čosi skôr, ako stará jabloň, ale život a príroda už je raz taká. Niečo odíde a niečo nové príde.
Podobné články:
Komentáre