Keď sme kupovali starý sad pred pár rokmi, vedeli sme okrem iného aj to, že stromy v ňom sú naozaj staré. Že máme dosť voľnej plochy na výsadbu nových aj že bude treba postupne nahradiť tie staré. Začali sme teda štepiť zo stromov, ktorých ovocie nám chutilo, pretože výmladkov aj semenáčov tu narástlo dosť. Jeden starý strom sa s nami rozlúčil.
Po kúpe sadu sme urobili rezy na mnohých stromoch, ktoré to už zúfalo potrebovali. Stromom to prospelo, úroda čerešní, slivák, hrušiek aj jabĺk bola vynikajúca. No ale vek neoklameš ani u ľudí ani u stromov. Vlani sa zlomili haluze na dvoch slivkách, tento rok to vzdal komplet strom.
Bolo to v jeden veľmi veterný deň a keď sme druhý deň prišli do sadu, strom ležal na zemi. Huby na ňom aj mäkké drevo v strede bolo jasnou odpoveďou, prečo.
Všetko zlé je aj na niečo dobré. V severnej časti svahu je ostrý breh a zlom, po bývalej vinici, zle sa tu chodí a ešte horšie bude, keď pribudne vek nám. A na tejto strane zase boli stromy nahusto. Takže spadnutá slivka vlastne umožnila vytvoriť koridor pre lepší prechod do hornej časti sadu.
Zostalo nám už len osem slivák troch starých odrôd. No ako sa ukazuje, už aj mladé stromčeky pôjdu do rodivosti. Hoci tento rok veľa úrody na slivkách nebolo v celej dedine, nám na zjedenie to stačilo, na spracovanie tohto roku nebol ani čas ani podmienky. Hoci pálenica v dedine je, musím sa na všetko dobre materiálne pripraviť, ale aj inej práce je neúrekom a preto nebol čas ani na varenie lekváru ani zatiaľ slivky nesušíme.
Starý strom poslúži v grile a nakoniec popol skončí v kuríne, sliepky nech sa majú v čom zbavovať parazitov. V klasickej záhrade či skôr hospodárstve nič nevyjde nazmar.
Komentáre