Máte radi prekvapenia? Kto by nemal, všakže? Zvlášť, keď sú príjemné. A mňa také milé prekvapenia čakali v záhrade hneď dve. Teda nie naraz, ale pekne jedno po druhom. A hoci malé darčeky neboli nijako zabalené ani ozdobené, urobili mi ohromnú radosť.
Ako som už písala pred časom, v mojej záhrade by ste veľa zeleniny nenašli. Možno tento rok je svetlou výnimkou. Podarilo sa mi napriek suchu a nekvalitnej pôde vypestovať možno kilo malých cherry paradajok. Aj keď boli úžasné, milé a chutné, na kečup, ba ani na jednu večeru z čerstvého leča to, bohužiaľ, nestačilo.
Zato vo vedľajšej záhrade je situácia iná. Kým ja experimentujem s novými druhmi ovocia a kvetov, susedia sa venujú skôr klasike. Na vždy perfektne upravených hriadkach prosperujú zemiaky, fazuľa, cibuľa aj paradajky. A tento rok sa dokonca dali na pestovanie cukín.
Je na to všetko úžasný pohľad, no nikdy by mi nenapadlo, vziať si čo i len jeden kúsok. Len keď chodím okolo nich, vždy sa poteším, ako to susedom všetko krásne rastie. Viem však, že to nie je zadarmo. Stojí to kopec námahy a času, ktorý ja, bohužiaľ, nemám.
O to viac ma potešilo, keď som prišla minule na záhradu a na terase rovno pri dverách som si našla niekoľko mladých cukín. Hneď mi bolo jasné, odkiaľ sú. Moji zlatí susedia sa so mnou podelili o svoju úrodu. Vzala som ich domov a spracovala rovno na tri spôsoby. Mali sme tak skvelý koláč, prívarok aj placky.
Neprešiel ani týždeň a na terase sa mi znovu objavilo prekvapenie. Tentoraz to boli paradajky. Nádherné. Ani veľké, ani malé. Také akurát. To bude parádna večera. Čerstvé lečo milujem.
Mať dobrých susedov je naozaj skvelé. A keď sú ešte aj štedrí, tak to nemá už vôbec žiadnu chybu. Snáď im to budem okrem poďakovania môcť niekedy oplatiť. Trebárs pri najbližšej oberačke hrozna.
Podobné články:
Komentáre