Keď sa povie „plot“, väčšina ľudí si predstaví betónové alebo železné stĺpy a pletivo. Keď si k tomu predstavíte plochu cca 80 x 20 metrov, tak vám vyjde takmer 200 metrov oplotenia. Skúste si to prerátať na peniaze. Dve tisícky ani nemrknete. A ako by to narušilo náš výhľad zo záhrady smerom do kopca? Povedali sme si, že ak chceme ochrániť naše budúce ovocné stromy v hornej časti záhrady, musíme vymyslieť niečo iné. Musí to dobe vyzerať, nesmie to toľko stáť, musíme to zvládnuť bez množstva techniky aj množstva ľudí. Chcel som sa inšpirovať tým, ako ľudia riešili podobné problémy v časoch, keď sa plot nedal kúpiť v každej záhradkárskej predajni v každom okresnom meste. Keď ešte neexistoval internet, ako ľudia chránili svoje ovocie pred zverou?
V nedávnej minulosti som sledoval dva seriály. „Farma počas vojny“ popisuje gazdovanie vo Veľkej Británii v dobe 2. svetovej vojny. A jeden starší seriál popisuje prácu a život na gazdovstve v ešte skoršom období. Bola to zaujímavá inšpirácia a hoci život na farme v tých časoch predstavoval veľkú drinu, súčasne seriály ukázali, ako využívať jednoduché a účinné postupy. Jedným z nich sú aj prírodné ploty. Či už teda oplotenia postavené z materiálov vyskytujúcich sa v prírode alebo skutočne živé ploty. Chránili gazdovstvo alebo tvorili ohrady pre pasenie dobytka či oviec.
Naša „farma“ je malá, aby poskytovala dostatok zdrojov pre dlhé a rozsiahle oplotenie a dnes nie je možné len tak ísť „do prírody“ a zobrať si tam, čo tam nájdem. Každý kus pôdy, lúky, lesa niekomu patrí, má reálneho vlastníka a všetko, čo je na pozemku, je jeho. Takže narúbať si agačinu a narobiť stĺpy zaváňa problémom nie len so susedom, ale aj so zákonom.
Na jednej strane má sused pozemok zarastený náletovými drevinami a na okraji sú šípky, trnky či černice. Pre človeka nepreniknuteľná húština, no ako sme videli aj podľa stôp, pre zver to nie je žiadna prekážka. Navyše ak sused začne stromovie a kery čistiť, prídeme o časť ohradenia (Ako sa ukázalo neskôr, s „čistením“ mu niekto začal „pomáhať“, tak to sused radšej dokončil, kým má nejaké drevo). Takže ani so žiadnou prirodzenou bariérou počítať nemôžeme.
Ale klasický britský vidiecky plot z prútov a šipiny, hrubý pol metra až meter tiež neprichádzal do úvahy, priveľmi by zúžil záhradu. Ale pri prezeraní britskej inšpirácie sa mi zapáčili iné živé ploty. Nemajú nič spoločné s okrasnými živými plotmi, aké poznáme u nás. A hoci britské ploty majú brániť úteku dobytka z pozemku von a naše by mali zabrániť vstupu divej zveri do záhrady, v zásade môžeme použiť podobné riešenia.
Pri ďalšom štúdiu realizácií oplotení z rastlín som sa dopracoval k viacerým verziám vŕbových plotov. Zvážili sme pre aj proti a rozhodli sa, že hornú polovicu záhrady ohradíme práve vŕbovým plotom. Predpokladali sme, že:
+ materiál na plot si vypestujeme sami
– materiál budeme pestovať viac rokov, ale zatiaľ budeme mať dosť práce v dolnej polovici záhrady
+ plot „postavíme“ vlastnými rukami, bez potreby najať firmu alebo pomocníkov
+ plot po zakorenení bude ďalej rásť a pevnieť a produkovať ďalší materiál (vetvy), ktoré budú vítaným zdrojom na drevnú štiepku
+ živý zelený plot nebude ako „päsť na oko“
+ ohradenie z rastlín nie je administratívne náročné
Kúpili sme teda cez internet 250 kalibrovaných sadeníc vŕby prútikárskej – salix viminalis – a zasadili ich do najvlhkejších miest v záhrade a zvyšné popri južnom plote. Z malých 30 cm prútikov za rok narástli do až trojmetrových výšok. Na použitie v plote ich bola ale ledva stovka. Ostatné boli krátke, pod dva metre dĺžky.
Na jar sme (trochu neskôr, ako bolo ideálne) odstrihli prútiky, vhodné na nový plot, a zasadili ch na pripravené miesto v severozápadnom okraji záhrady. Sadili sme rovnako, ako aj prvé krátke sadenice. Akumulátorovou vŕtačkou som vyvŕtal do vlhkej zeme diery 10 a 12 mm hrubé, podľa sadeníc, do hĺbky 25 až 50 cm, Olinka namočila koniec prútika do aktivátora zakoreňovania a zatlačili sme ich do zeme. Dva prútiky vedľa seba, kombinovali sme jeden silný s jedným slabším. Uhol 60° od roviny zeme. Pomáhal som si uhlomerom, pretože sklon svahu sa neustál menil. Zmeral som si sklon svahu, upravil základný uhol, priložil k zemi uhlomer a navŕtal diery do zeme, zatlačili sme zopár prútikov a potom som opäť upravil uhol na opačnú stranu na uhlomeri a nasadili sme po dva prútiky do druhej strany, zavŕtané sú pred prvými dvomi, aby sa nepoškodili podzemné časti.
Vždy po zasadení dvojice prútikov do zeme sme ich preplietli s predtým zasadenými vŕbami a pre istotu sme ich v prekrížení spojili tenkým vinárskym viazacím pásikom. Dôkladne sme ich poliali, aby sme podporili ich skoré zakorenenie a neskôr dostali mulč zo sena. Aby odolávali vetru a prípadne iným vplyvom kým budú mať svoje silné korene, hotový vŕbový plot sme prichytili z susednému plotu a dvom dreveným kolíkom.
Tento rok sme zasadili len šesť metrov vŕbového plota. Za prvý rok pestovania vŕb v našej záhrade sme získali mnoho skúseností. Okrem pôvodných 250 sadeníc sme zasadili ďalších 150 sadeníc z vlastných zdrojov. Ponechané kratšie prútiky na jar utešene podrástli, zo zrezaných sadeníc vyrašili nové prútiky a tiež sa majú čulo k svetu. Nové sadenice rastú zatiaľ pomaly, ale to v začiatkoch rástli aj tie staršie. Koľko materiálu na budúcoročné pokračovanie budovania plotu z vŕby budeme mať uvidíme už na jeseň.
Pretože sme sadili vŕby do plota asi o tri týždne po optimálnom termíne, tak niekoľko prútikov sa neujalo a bude treba ich nahradiť novými. To by sme mohli zvládnuť už na jeseň. Budúci rok ich narežeme skôr a necháme pád dní v starom dome, kým ich zasadíme.
Náš vŕbový plot zaujal susedov, ktorí sa pýtali, čo tom tam máme, aj keď sú zvyknutí na naše netradičné metódy a postupy. A mnohým ľuďom sa páči, ako je prepletený a ako pôsobí. Teraz obrastá novými lístkami a bude to cez leto zaujímavá zelená stena. Kým oplotíme celý nový ovocný sad, chvíľu to asi potrvá. Ale začali sme najskôr, ako sme mohli a tento rok bude rokom zbierania ďalších skúseností.
Komentáre