Kŕmiť vtáčiky má význam z dvoch aspektov. Jednak im pomôžeme prežiť zimu, kedy majú problém pohľadať si potravu pod snehom a vrstvou námrazy, jednak si pre seba pripravíme malé divadlo, v ktorom ich môžeme pozorovať a prípadne aj fotografovať. Čím viac vtákov prežije zimu, tým viac ich bude musieť vychovávať a kŕmiť svoje mláďatá hmyzom. A ten budú loviť tam, kde sú doma. Teda v našej záhrade. Prikrmovaním spevavých vtákov pomáhame sebe k lepšej úrode ovocia. A ušetríme za postreky, ovocie bude zdravšie.
Nie je tajomstvom, že svoju záhradu ponímame ako prírodnú, nie ako vysoko úžitkovú za cenu umelých hnojív a ochranných prípravkov. Využívame procesy fungujúce v prírode a to nám umožňuje znižovať námahu a zvyšovať výnosy zeleniny aj ovocia. A do týchto procesov, ktoré fungujú sami o sebe, patria aj spevavé vtáky v ovocnej záhrade. Staráme sa, aby mali svoj životný priestor a potravu v lete a pomáhame im aj v zime.
Vyrobil som začiatkom zimy drevené krmítko a umiestnil ho v dolnej časti záhrady na starú jabloň. Sem dávame vtákom raz do týždňa dávku slnečnicových semien, ktoré za pol hodiny skonzumujú.
V hornej časti zase zvykneme zavesiť na jablonku sieťku s lojovou guľou. S obľubou ju navštevujú sýkorky. A občas sa mi podarí urobiť peknú a zaujímavú fotku aj napriek tomu, že vtáky pri kŕmení sú veľmi plaché.
Trvalé kŕmenie vtákov v sebe skrýva jedno riziko. Ak raz začnete, nesmiete prestať. Vtáky by sa totiž naučili chodiť na istotu a už by si nedokázali nájsť potravu v prírode, keby ste s tým prestali alebo by vám krmivo pre vtáky došlo uprostred zimy. Takže od nás dostanú krmivo len raz do týždňa, na prilepšenie. Slnečnica je do pol hodiny preč a potom si už musia hľadať sami. Lojová guľa vydrží na strome o niečo dlhšie. Ale dosť na to, aby sa cez zimu vtáky naučili chodiť do našej záhrady a snáď ju neobídu ani na jar a v lete.
