Nikdy som nerozumel rezu stromov alebo ich strihaniu. Preto som sa do toho nikdy nehrnul. Myslel som si, že na to treba veľa vedomostí a znalostí rôznych druhov drevín. Ale ako sa ukazuje, nemusí to tak byť vždy a napriek tomu môže byť „strihač“ úspešný. Aspoň vo svojich očiach.
Ako malý chlapec som pomáhal pri údržbe starých stromov, sliviek, čerešní, jabloní, čo rástlo v záhradách mojich starých rodičov. „Odbornú prácu“ vždy viedli môj otec a moji strýkovia, mne prináležalo odnášať drevo a potom ho pripravovať v kôlni na kúrenie, teda robiť z neho malé kúsky. Kde, akým smerom a prečo režú konáre, tomu som nerozumel, pravda okrem toho, keď odstraňovali konáre už suché. To je jasné.
Neskôr som mal možnosť pohybovať sa v záhradkárskej osade a pozorovať viacerých ľudí, aké majú stromy a ako ich strihajú. Opäť ma to nejak zvlášť nezaujímalo, ale videl som rozdiely v tom, ako stromy vyzerajú a koľko majú ovocia. Zlom nastal vtedy, keď mi jedna záhrada začala hovoriť „gazda“ a sám som vysadil desiatky stromov. Keďže starostlivosť o ne nebola mojou parketou, to končilo pri vykopaní jamy a neskôr zalievaní, nemusel som rezu venovať pozornosť, no zaujímalo ma to, rád som si mnohé nechal vysvetliť a začal som sledovať rôzne videá, aby som získal teoretické základy a rozumel skutočne tomu, ako, prečo a kedy sa stromy strihajú či režú.
Je to skutočná veda pre toho, kto sa tomu doteraz nevenoval, ale skôr či neskôr človek pochopí, že rezom sa stromy tvarujú, teda že strom reaguje na rez v konkrétnom mieste a v konkrétnej ročnej dobe. A teda strom bude rásť tak, ako ho orežem/ostrihám. A keď chcem, aby konár rástol niektorým smerom, tak je len jeden spôsob, kde musím zastrihnúť. Skrátka treba to pochopiť a potom stromy budú krásne a budú vyzerať tak, ako si to predstavujete.
Nie ako metla, do ktorej uderil hrom.
Lebo ak záhradník strihá hlava-nehlava, hlavne že strihá, tak sa nemôže čudovať, že budúci rok má s tým istým stromom znova veľa práce. Nevhodný rez podporí bujný rast stromu a rozvetvenie konárov, čo korunu zbytočne zahusťuje a listy ani ovocie nemá svetlo a vzduch. A preto trpí chorobami. Nehľadiac na to, že zbytočne bujný rast koruny vysiľuje podpník, najmä ak je to podpník slabo rastúci. Môže sa potom záhradník čudovať, že strom skape vysilením?
Stále je medzi pestovateľmi rozšírený nešvár zakracovať každú halúzku. Či už o tretinu alebo na tretinu, či na polovicu. Konárový krúžok je sprosté slovo a strihať tesne nad púčikom? Ale prosím vás… Výsledkom sú stromy bez ladu a skladu a pod nimi veľká kopa malých vetvičiek.
Viem minimálne o jednom človeku, čo sa hrdí, že chodí ľuďom strihať ovocné stromy. Chvályhodná činnosť, lebo takých, čo sa tomu nerozumejú, je zrejme veľa. Žiaľ, aj tento „strihač“ patrí k nim. Mám totiž možnosť vidieť tie jeho metly alebo hrozno.
Výhon odstrihnutý v polovičke medzi dvomi listami, koniec postupne uschýnajúci, kedy uschne výhon celý? Kedy sa do tejto otvorenej rany pustí nejaká huba alebo iná choroba?
Dnes nie je problém pozrieť si niektoré videá úspešných záhradníkov a ovocinárov, ktorí sa netaja svojimi vedomosťami a skúsenosťami a ochotne poradia a ukážu, ako správne odstrihnúť výhon na viniči alebo konár na ovocnom strome. Kedy a prečo ho odstrihnúť niekde v polovici, nad novou halúzkou alebo púčikom, z ktorého bude o rok nový konár želaným smerom. Alebo v prípade presvetlenia koruny odstrániť vetvu pri jej odbočke z hlavného konára. Bez toho, že by tam ostal pahýľ, vstupná brána infekcii.
Častokrát počujem, že „stromy treba strihať“. No ale nie preto sa strihajú, že treba, ale preto, že sa rezom niečo chce a má dosiahnuť. A nie je to bohapusté rozvetvovanie na všetky strany, teda nevhodným rezom zbytočne podporený bujný rast. Ani hrozno sa nestrihá preto, že „treba“. Práve preto sa nestrihá na „vonkajší obvod“ kde to práve vyjde, to by to rovno mohli zakracovať plotostrihom 😀
Ak sa púšťate do rezu stromov, mali by ste o stromoch čosi vedieť. Lebo na strihanie stromov treba viac, ako len záhradnícke nožnice a odvahu nebáť sa niekde zastrihnúť.
Podobné články:
Komentáre