Myslím tým u otvoreného okna v panelákovom byte. Pretože spať na dedine pri otvorenom okne mi nerobí žiadny problém. A táto moja nechuť k spánku pri otvorenom okne pramení zo skúsenosti v detstve, hoci všetci psychológovia sú tentoraz vedľa so svojimi teóriami.
Keď som ako malý chlapec navštívil jednu zo starých mám a boli sme na dlhšie, tak sme spávali v izbe, ktorá mala okná do ulice. Nebola nijak extra rušná, ale bola to cesta von z mesta a v tom čase zhruba každú polhodinu tade prešlo auto. Kým som zaspal, pozeral som sa na stenu s obrazom, na ktorú sa vykresľovali tiene a pásy svetla od áut, prichádzajúcich z diaľky ešte skôr, ako som počul hukot auta. Takmer vždy tesne pred tým, ako som už-už zaspával.
Už vtedy som nechápal, ako niekto môže chcieť bývať v dome pri ceste. Bývali sme sme v malej bytovke uprostred uzatvoreného malého sídliska, kde cesta bola za vzdialenejšími bytovkami a takéto vyrušovanie som doma nepoznal, hoci sme spávali v lete pri otvorenej vyklápačke.
U druhej starkej to bolo úplne niečo iné. Malá dedinka, cesta z dediny na hlavnú v diaľke cez niekoľko domov a kľud cez deň aj v noci. Nedalo sa to porovnať.
Dnes bývam v paneláku, kde pod oknami vedie prieťah cesty prvej triedy mestom. Síce dosť vysoko a medzi panelákom, ktorý nie je úplne pri ceste, sú už celkom veľké stromy, ktoré hluk zmierňujú, ale spať pri otvorenom okne sa mi veľmi nechce. Pouličné svetlá aj svetlá z paneláka naproti účinne likvidujú ťažké tmavé závesy na oknách a za bežných okolností aj hluk odizolujú izolačné sklá plastových okien.
No keď je horúčava celý deň, byt sa prehreje a jediná možnosť, ako ho účinne vyvetrať, je vetrať v noci. A niekedy nestačia okná v ostatných miestnostiach, otvorené je aj v spálni.
Nemám to rád. Hoci som schopný zaspať „na povel“ keď si ľahnem do postele, nad ránom som schopný sa zobudiť oveľa skôr, ako som plánoval. S prichádzajúcim dňom sa stupňuje ruch na ceste a hukot áut, osobných aj nákladných, ma skrátka zobudí.
Čo už, vstanem a spravím niečo na počítači. O to budem mať menej cez deň alebo večer. A ak sa naozaj zobudím veľmi skoro, mám možnosť zdriemnuť si popoludní. Na chalupe a v úplnom kľude. Kľudne aj pri otvorenom okne. Tu je ešte svet v poriadku.
Podobné články:
Prečítajte si tiež:
Komentáre