Stáť na lúke a môcť si povedať „Toto je moje“ je skvelý pocit. Pôda je skutočná hodnota a je to úplne niečo iné, ako rôzne virtuálne, umelé, syntetické hodnoty, akými sú napríklad kredity, akcie či „výnosy“ a v podstate aj dnešné peniaze, založené viac na dôvere, ako na materiálnom základe. No rovnako ako pri platidlách je aj pri pôde dôležitá odpoveď na otázku „Koľko“. Teda odkiaľ pokiaľ je to vlastne naše.
Pri dvore a spodnej polovici záhrady sme nemali pochýb, kde sú hranice pozemku, ktorý sme začiatkom roka kúpili. Samozrejme že som si pozrel pozemkové mapy a rozlohu parciel sme poznali už pre samotnou kúpou pozemku. Napríklad sme sa dozvedeli, že jeden z plotov je postavený inak, ako sú hranice pozemkov, ale zatiaľ sme nevideli dôvod to nejak riešiť. Necháme si to na neskôr.
Ale v hornej polovici nebolo úplne jasné, kde končí naša lúka a začína susedova. Samozrejme som oslovil postupne všetkých susedov, aby sme si ujasnili, kde je tá pomyselná čiara, oddeľujúca naše pozemky. Nech sa vyhneme zbytočnému nedorozumeniu, že náhodou vykosím aj susedovu trávu. Hoci dnes je situácia taká, že by boli všetci radi, keby sme to kosil aj za nich a aj trávu si nechali, nech ju nemusia potom sami „sušiť“ vysokou teplotou. Nikto dnes nechová hospodárske zvieratá, takže seno nepotrebujú, ako v minulosti.
Trávy pre naše mulčovacie potreby máme dosť vlastnej, ale chceme v budúcnosti nasadiť stromy na lúku, ktorá v minulosti bola sadom a tak je aj vedená v pozemkových knihách. Z troch susedov ale iba jeden vedel presne, kde hraničíme, druhý to vedel približne a tretí to len tušil, pretože nikdy nepotreboval vedieť, kde končí jeho zarastený pozemok a začína naša, či skôr ešte predchádzajúceho majiteľa, lúka. Takže ak by sme chceli vybudovať plot okolo mladých stromček, ktorý by ich ochránil pred srnčou zverou, najprv musíme presne poznať hranice nášho pozemku.
Zašiel som teda do jednej z geodetických kancelárií a predniesol svoju požiadavku. Pozreli sme si spolu mapu, povedali mi prijateľnú cenu a dohodli sem aj blízky termín. Ráno pred meraním sme si zavolali a o hodinu sme sa stretli u nás na záhrade.
Pretože bolo treba merať hore v kopci, asi 200 od príjazdovej cesty, vybral som z domu Motúčko, naložili sme ich prístroje aj moju sekeru, krovinorez, rýľ, pre prípad, že sa bude treba presekávať tými húštinami na vrchu lúky, a vyrazili za Motúčkom do svahu.
Chalani mali všetko pripravené, v podkladoch čísla zanesené, tak zameranie hraničných bodov v teréne išlo rýchlo. Na vytýčené body som nechal nabiť vytyčovacie značky a za hodinu sme mali vo všetkom jasno. Na vrchu lúky som odstránil jeden malý stromček z náletu, zopár výhonov černíc, aby som urobil miesto pre značku a mohli sme ísť spokojne dole. Chalani, že si zarobili, ja, že máme presne vytýčené hranice nášho pozemku v teréne.
Ako sa dalo očakávať, na jednej hranici boli značky tam, kde sme ich očakávali, na druhej viac-menej tam, kde hovoril sused a na tretej podstatne ďalej (plus pre nás), ako bolo vo všeobecnosti predpokladané. Teraz je však už situácia jasná úplne každému, koho sa týka a my môžeme pokračovať vo svojich plánoch obnovy ovocného sadu. Za dve hodiny čistého času a nejakých tých eur ten pocit rozhodne stojí.
Podobné články:
Komentáre