Mrkvu schrúmem kľudne celú, pokiaľ nie je priveľká. A vlaňajšie vyše polkilové priveľké na posedenie boli. Ale nakrájaná na kolieska alebo nastrúhaná na hrubo je skvelou súčasťou surových zeleninových príloh k mäsu. Takže na čerstvú úrodu mrkvy sme sa celkom tešili. Už sme v rámci testovania úrody pák kúskov zo zeme vybrali a vedeli sme, že vlaňajšiu úrodu zrejme neprekonáme. No ale aj tak máme trochu mrkvy do jesne a zimy.
Vieme, že pod polmetrovou vrstvou kyprej pôdy máme vrstvu ílu, ale pol metra na rast mrkvy úplne stačí. No nesmie byť sucho, ako sme zažili tento rok. Po vysiatí sme samozrejme mrkvu aj polievali, ale nestačilo to. A občasné dažde zvlhčili pôdu len na pár centimetrov do hĺbky. Keď je pôda tvrdá, mrkva nerastie, nerastie rovno a robí bočné výhony, nožičky. Takto to bolo tento rok aj s našou mrkvou.
V druhej polovici októbra teda Olinka zobrala rýľovacie vidly a pustila sa do mrkvy. Teda do jej vyberania. Nebolo jej až tak málo, ale oproti vlaňajšku o dosť menšia. No čo, nie sú každý rok mrkvové Vianoce 😉
Malé a krivé išli prvé na spotrebu v kuchyni, tie krajšie a väčšie šli do piesku. To je najlepší spôsob uskladnenia mrkvy na zimu. V prednej izbe v dome nás mrkva v bedničkách počká, kým si ju v zime pri našich pravidelných návštevách v záhrade zoberieme domov na varenie, strúhanie alebo chrúmanie len tak.
A na budúci rok mrkvu a inú koreňovú zeleninu samozrejme vysejeme zas. Veď to rastie úplne samé.
Podobné články:
Komentáre