Po dlhšom čase vajíčkového pôstu už zase si od septembra dopriavame vajíčka na rôzne spôsoby a v rôznych jedlách. Všetko je trochu posunuté, ale nakoniec má všetko dobrý koniec a „vaječnú krízu“ sme prestáli bez problémov. Naše biele plymutky sa chopili svojej úlohy a my máme z nich radosť.
Aby som mohol pohodlne „ubytovať“ všetky dorastajúce kurence, ktorých som doviezol dva tucty, aby bolo aj na vajíčka aj na mäso, a nenechať desiatku kohútov v puberte v jednom kŕdli a nenechávať ich tlačiť sa spolu s dospievajúcimi sliepkami, čo by nerobilo dobrotu, musel som ukončiť starnúci chov hybridných nosníc. A zásoba ich vajec aj napriek úsporným opatreniam skončila a nové nosnice si dali načas so začatím znášky.
Ako vždy často, novoznášajúce sliepky majú malé vajíčka a majú ich nepravidelne. Navyše tie naše dospievajú postupne. Ale už mávame toľko vajec, že sme si mohli začať variť vajíčka na tvrdo k raňajkám. A už sme si dovolili aj prvú praženicu z prvých malých, cca 48 gramových vajíčiek, celkom tucet stačil nám dvom a nášmu psíkovi. K tomu vlastná paprika či paradajka a výborné nedeľné raňajky sú na stole.
Ako budú sliepky postupne staršie, budú aj vajíčka väčšie a znáška by mala byť pravidelná. Takže bude vajec dosť nie len na každodenné raňajky a občasnú praženicu, ale aj do leča, ktoré sme medzitým uvarili z našej zeleniny aj tento rok. A tiež pre našich rodinných príslušníkov a známych. A nabudúce si dám pozor, aby som zmenu chovu plánoval tak, aby sme už neostali niekoľko týždňov bez domácich vajec. Nie, že by sme si tých pár vajec nemohli dovoliť kúpiť, ja len že som pár rokov pracoval vo veľkej hydinárskej farme, preto si radšej svoje sliepky chovám sám a sám si produkujem aj vajíčka 😉
Podobné články:
Komentáre