Len čo sme sa vrátili z našej letnej cyklodovolenky a Olinka dala doporiadku najnutnejšie veci v záhrade po svojej viac ako dvojtýždňovej neprítomnosti, rozbehlo sa u nás opäť sušenie ovocia na plné obrátky. Sušenie ovocia je totiž prirodzenou cestou, ako si odložiť na neskoršie časy vitamíny z vlastnej úrody.
Väčšina úrody dozrieva na stromoch naraz. Takže čo sa nestihne zjesť, musí sa nejakým spôsobom konzervovať, aby vydržalo dlhšie. No pri slove „konzervovať“ si nemusíme predstaviť hneď sudy plné chemikálií, aj keď pri priemyselnej výrobe sušených ovocných plodov nebudeme asi ďaleko od pravdy. No doma dúfam nikto nepoužíva chémiu tam, kde stačia jednoduché a zdravé postupy.
Najčastejším spôsobom konzervácie ovocia zo stromov býva ich závaranie do kompótov alebo varenie lekváru. No tepelná úprava nad 70°C ničí vitamín C a vyššia teplota aj ďalšie. Takže nakoniec nám zostane po konzervácii nejaká hmota s chuťou ovocia a často množstvo pridaného cukru, ktorého, žiaľ, všade okolo máme nadbytok a mnohí aj tak vyzeráme.
Šetrnejšou metódou je sušenie ovocia, teda odstránenie vody z plodov. Ovocie nakrájame na kolieska hrúbky niekoľko milimetrov a necháme usušiť, čím klesne hmotnosť často aj na pätinu. Pretože sušenie prebieha pri nižšej teplote, vitamíny vrátane vitamínu C zostávajú zachované. V sušenom ovocí zostáva aj vláknina a samozrejme ovocný cukor, ktorý sa prirodzene v ovocí vytvoril pri jeho dozrievaní. Na to treba pamätať pri konzumácii sušených jabĺk, sliviek či hrušiek. Ak zjeme namiesto kila čerstvého ovocia kilo sušeného, mám v bruchu rovnaký objem jedla, ale asi päť-šesťkrát vyšší objem cukru 😉
Naše babičky kedysi sušili huby aj ovocie na tenkých plátoch, zväčša na drevených rámoch potiahnutých tkaninou, na ktoré poukladali plátky čerstvého ovocia v tieni ich nechali pomaly schnúť. Kto býva na dedine, má zväčša aj dnes možnosť si rovnakým spôsobom uložiť zásoby svojej bohatej úrody ovocia na zimu. No panelákový človek musí aj na toto použiť techniku. A tak namiesto šetrenia, kedy sme prebytky spracovávali prakticky zadarmo, bez dodatočných nákladov, len s využitím svojho času, opäť platíme.
Áno, reč je o elektrických sušičkách ovocia. Sušenie úrody prebieha za pomoci elektrickej energie, ktorú musíme zaplatiť. Nie je to síce veľa, ale je to daň za to, že odmietame kupovať priemyselne vyrábané sušené ovocie s obsahom siričitanov a občas aj dosladzovaných… Útechou nám môže byť, že v sychravých dňoch nám sušička ovocia pomáha prikúriť v bytoch.
Takže aj u nás už niekoľko dní takmer celý deň, keď je niekto doma, funguje sušička a suší prevážne jablká. Jablká, ktoré mali dozrieť počas našej dovolenky a o ktorých sme si mysleli, že popadajú zo stromov, než sa vrátime. Studené a daždivé počasie oddialilo ich dozrievanie akurát do času nášho návratu, takže teraz sa z nich stávajú sladké mesiačiky, ktoré nám budú robiť radosť v zimných mesiacoch a budú takou zdravou maškrtou.
Ale okrem čerstvých jabĺk, ktoré nie sú vhodné na uskladnenie sušíme aj z iného stromu. Jeho plody naopak sú vhodné na zimné uskladnenie. Keďže ich však Olinka vlani mala celkom dosť a dobre ich uložila vo svojej záhradnej chatke, vydržali až doteraz! Takže aby uvolnili miesto novej úrode, ktorá skončí v bedničkách, tak tie staršie idú na pláty našej elektrickej sušičky.
Čo ale tento rok sušiť nebudeme, to sú hrušky. Teraz na ne nebol rok. Vraj pre vlaňajšie počasie. Keď je suchý rok, na ďalší rok sa hruškám nevyvinú kvetné púčky a preto nie je úroda. Dúfam, že si stromy oddýchli a vynahradia nám to budúcu sezónu! Ani sušenie slivák sa nám na elektrickej sušičke ovocia neosvedčilo. A starý sporák doma nemáme. Navyše jedna slivka už nie je a urobila miesto inému stromu.
A čo vy? Ako konzervujete ovocie, ktoré nestihnete rýchlo zjesť? Používate sušičku ovocia a ako ste s ňou spokojný?
Komentáre