Pre niekoho hypotetická otázka, pre niekoho ťažká dilema. Bývať v meste alebo bývať na vidieku? Bývať v bytovke alebo bývať v rodinnom dome? Bývať vo svojom alebo v nájme? Koľko to bude stáť? Koľko môžem ušetriť? O čo prídem, ak budem žiť na dedine? Čo mi prinesie bývanie v meste? Čo stratím v bytovke? A čo získam, ak si zvolím rodinný dom? Čo na to môj partner/partnerka? Bude sa to páčiť deťom? A čo nám povedia naši známi? Budú nám závidieť alebo sa budú tešiť na návštevy u nás? A zvládnem to vôbec, presťahovať sa niekam úplne inam?
Keď má situácia jednoznačné výhody alebo vidíme len samé negatíva, voľba je jednoduchá a rýchla. Oveľa horšie to je, ak je pomer ziskov a strát zo zmeny pomerne vyrovnaný. Strach nám prináša situácia, ktorú nepoznáme a naopak, dobre známe skutočnosti zmenšujú potenciálne riziká a silne ich prevažujú ponúkané benefity. Skrátka je ľahko niekomu, kto vie, do čoho ide.
Koniec teoretických žvástov. Tento článok má popisovať moje, prípadne naše skúsenosti.
Narodil som sa a vyrastal v malom okresnom meste, kam sa moji rodičia presťahovali kvôli zamestnaniu a bytu. A ešte v predškolskom veku som veľa času v lete, ale aj v zime či na jar ale aj v jeseni trávil u jednej zo starých mám (a ani jedného starkého som nezažil). Jedna starká bývala v meste, ale na jeho okraji v rodinnom dome s polhektárovým pozemkom pri dome a ešte nejakými v chotári. Druhá starká bývala v malej dedinke, kde sa aj autobus otáčal, opäť v gazdovskom dome s priľahlým veľkým poľom. Kým v prvom prípade, ak bolo čosi treba, stačilo pešo alebo na bicykli zájsť do centra mesta a kúpiť, v druhom prípade sa základné potraviny kupovali len v utorok a štvrtok dopoludnia, ostatné na objednávku. Alebo sa cestovalo do strediskovej obce, ale na autobus to bolo kilometer pešo, lebo do dediny chodil len sporadicky…
Letné návštevy pokračovali až do mojich stredoškolských liet a tak som mal možnosť zistiť nie len to, že zajačie a slepačie mäso sa nekupuje, vajíčka v obchode nás nezaujímajú a všetka zelenina rastie na záhradke, ale je treba sa o ňu starať. A že kúpiť maslo, chlieb, cukor, soľ a múku stačí, ostatné poskytne hospodárstvo. Nie je to síce zadarmo, ale peniaze na to netreba, len chuť a silu do práce. Každý deň.
Neskôr som si uvedomil, že všetky tety a všetci strýkovia z maminej aj otcovej strany bývajú v rodinných domoch s veľkou záhradou v meste alebo s ešte väčším pozemkom na dedine. A mnohým sme cez prázdniny pomáhali ich domy stavať. Len my sme stále bývali v bytovke v meste. Bolo to pohodlné, ale všetko bolo treba kúpiť v obchode, hoci po práci sme mohli sedieť pred televízorom, čo u našich príbuzných nehrozilo. Nemali televízory, zato mali niečo, čo sme my nikdy nemali. Istú mieru nezávislosti a kvality, čo sa potravín týka. Kým oni si dochovali hus, my sme kupovali vyziabnuté kurčatá v obchode. A na to všetko bolo potrebné zarobiť. Preto obaja rodičia pracovali, a to aj na nočné smeny, keď sme ešte boli malé deti.
Neskôr sa situácia zmenila natoľko, že kvalita potravín šla dolu vodou a náklady na bývanie hore strmo ako na Kriváň. Kým má človek dobrú prácu, tak to nevadí. Kým si neuvedomí, že pre samú prácu nemá na nič čas a je rád za dvojtýždňovú dovolenku na bicykli, lebo občas je v práci aj v sobotu. Síce zarobí, ale čo z toho, okrem míňania na zbytočnosti? A časom síl ubúda, sem-tam zdravotný problém a zrazu už nie je také jednoduché na to všetko zarobiť, aby vysoké ceny energií a bývania nevadili. A v bytovke nie je na čom veľmi ušetriť. Za teplo zaplatíte pomerne vysoký podiel, aj keby ste nekúrili, rovnako za teplú vodu, aj keď s ňou šetríte. Nič nemáte pod kontrolou, ani kvalitu opráv, lebo vás prehlasujú jednoduchí ľudia.
A tak sa roky takto pomaličky zbierajú negatívne skúsenosti a hromadí sa frustrácia. Viete, že s tým treba dačo robiť, ale už toľko nezarábate, kým ste zarábali, tak ste aj míňali na slušný život aj nejaký ten koníček, ale teraz je to už horšie.
Začalo to pomaly a nenápadne
Urobiť rázny sek by som asi nemal odvahu a v minulosti som na to ani nemal možnosti. Ale „žabu som varil pomaly“, dalo by sa povedať. Pred desiatimi rokmi sme výhodne kúpili zanedbaný pozemok na dedine blízko mesta, motiváciou bolo zdravo sa stravovať a hypermarketoví vegetariáni, ako ich ja volám, sa podľa mňa rozhodne zdravo nestravujú. Pozemok sme zveľadili a osadili ovocnými kríkmi a stromami, vybudovali zeleninové záhony a naše potraviny, pochádzajúce z tejto záhrady, boli skutočne kvalitné a zdravé. A zdraví a silní sme boli aj my. A tým, že sme spústu času trávili tu, tak sme mali oveľa menej času na naše dovtedajšie koníčky. Takže sme na ne nemíňali nielen čas, ale ani peniaze. A tie mohli ísť do zveľadenie pozemku aj nástrojov a náradia. Pravidelné každodenné dochádzanie z mesta autom čosi stálo, ale hodnota vyprodukovanej zeleniny prvý rok to kompenzovala a ako pribúdalo ovocia, boli sme v pluse.
Keď vám zachutia plody vašej práce a ešte vám ostáva dosť síl, chcete viac. Využili sme výhodnú ponuku a dokúpili celkom rozsiahly ovocný sad. Dosť síl a nejaké peniaze stálo jeho nové oplotenie, ale už úrody prvého roka bohato prekryla množstvo potu, čo sme sem investovali. A pribudli desiatky nových stromov a tiež kríkov, takže množstvo úrody sa každým rokom zvyšovalo aj tu. Pomer „cena dopravy/výnosy“ sa prudko vychyľoval v náš prospech.
Aby sme nemuseli cez víkendy večer do mesta a ráno späť, zaobstarali sme si šikovnú chatku, lebo starý kamenný dom, aj po oprave strechy, bol vhodný len ako hospodárska budova a kôlňa. Cena za to bola smiešne nízka, ale úžitok neprekonateľný. Keď som jedného dňa prišiel o zamestnanie, mohol som tu od jari do jesene zostávať trvale, takže sa zvýšilo množstvo práce, ktoré som tu mohol urobiť. A tým aj výnosy. A začali sme chovať sliepky, na vajíčka aj na mäso. Aby nás prevádzkovanie nášho malého hospodárstva nestálo veľa peňazí na elektrine, ktorá sa začala koncom roka 2021 stávať čím ďalej tým drahšou, postavil som malú fotovoltickú elektráreň s možnosťou budúceho jednoduchého rozširovania. Poháňala nie len elektrický varič, ale aj elektrický radiátor, čerpadlo na vodu, kosačku, tesárske píly, lebo som furt niečo staval alebo opravoval, a všetko, čo sme potrebovali.
Ako som spomínal, úrody bolo čím ďalej tým viacej, aj ovocia aj zeleniny a takmer všetko sme museli voziť na spracovanie do mestského bytu. Riešenie sa ponúklo jedného dňa samé. Starší susedia sa rozhodli presťahovať bližšie k svojim deťom a tak sme prikúpili ďalší pozemok a s ním aj dom. Síce starší, ale obývaný, v minulosti rekonštruovaný. Ja som sa zbavil starostí s nájomníkmi vo svojom prázdnom byte a vyriešil starosti s renováciou niektorých častí tohto domu. A rozšíril fotovoltickú elektráreň 😉
Šetrenie vďaka práci
Opravený rodinný dom ponúka dobré bývanie nie len v lete, ako chatka, ale aj v zime. Keď si kúrite. Aby sme neboli rukojemníkmi veľkých dodávateľov, k inštalovanému plynovému kotlu sme nechali pri oprave strechy opraviť aj dva komíny a môžeme kúriť kachľami na drevo. Keď rátame čisto len médium, drevo stojí polovicu toho, čo plyn, len musím kúpené narezané a naštiepané drevo odviezť od brány k domu, na čo máme elektrický fúrik. A pravidelne prikladať. No na kachliach môžeme aj variť aj hriať vodu na nápoje, takže nemusíme púšťať plyn do plynového sporáka alebo elektrickej konvice. A mimo decembra a januára môžeme občas prikúriť aj elektrickým olejovým radiátorom na FVE. Ak nepečieme nejakého kohúta v elektrickej rúre, čo tiež celkom dobre vyhreje kuchyňu 😉
Mimo decembra a januára aj vodu v elektrickom bojleri hrejeme z FVE, a keď som na dedine, nemíňam ani vodu ani elektrinu v bytovke. Ani na práčku. Pretože dom je dosť veľký, v jednej izbe mám pracovňu, kde na počítači píšem aj tento článok, takže už nemusím platiť stovku mesačne za kanceláriu v meste. A keďže nemusím ani jazdiť každý deň do mesta, alebo naopak, ráno z mesta na dedinu a späť, aby som sa postaral o sliepky, ušetrím za chladnejší polrok od 400 do 500 eur na PHM, podľa toho aká je zima (v mraze treba sliepkam vodu meniť dva razy za deň), čo je mimochodom cena toho dreva na jednu zimu. A hodnota vajec a hydinového mäsa za tú zimu je cca 150 éčiek. Takže buď bývam v meste a prejazdím kopu peňazí, a ešte platím za kanceláriu, alebo si kúrim v dome a produkujem potraviny a pracujem za peniaze. Bez domu za zimný polrok by ma to stálo cca 1100 eur, s domom (s drevom a slepačími produktami) len 350. V byte by som platil ešte aj vodu a teplú vodu i elektrinu, tu len vodu, lebo elektrina je „zadarmo“. Takže ešte trochu väčšie plus. A to okrem hydiny iné potraviny neprodukujem, len spotrebúvam tie z teplejšej polovice roka, spracované tiež na našej elektrine 😉
A venujem sa opravám v ďalšej časti domu. Omietka v jednej miestnosti je hotová, ďalšie dve ma ešte čakajú. Tým, že to robím sám, nemusím zarábať na remeselníkov, ktorí aj tak nemajú čas a treba na nich čakať mesiace, jeden už poldruha roka nechodí. Už nemusí, naučil som sa ďalšie remeslo 😉 Ale aj rozoberám kus starého plota a budem stavať jeden krátky na inom mieste.
Vidiek nám pomáha produkovať potraviny, ktorých hodnota sa už počíta v tisícoch. Pomáha nám produkovať energiu, ktorej hodnota sa počíta v stovkách ročne. Na lúkach nám rastú bylinky na čaje, ale hodnotu zdravia neviem vyčísliť. Pohyb na čerstvom vzduchu by som v meste musel kompenzovať permanentkou do fitka (ceny mesačného členstva sa zvyčajne pohybujú od 40 € do 70 € v závislosti od lokality a vybavenia), a to je pri dvoch ľuďoch už veľmi slušná suma za rok. Tu nemusíme dvíhať železá, tu každý pohyb a pot je vyvážený úžitkom.
Vidiek nie je pre lenivých
Moja skúsenosť v mojich podmienkach ukazuje, že bývať na vidieku je výhodnejšie, ako v meste. Pravda, človek nesmie byť lenivý a tráviť čas pri televízore. V takom prípade len a len platí, platí za teplo, platí za pohodlie, platí za zábavu a jeho deň mu nič neprinesie. Kým v paneláku človek, čo nič nemá a nič nerobí, asi inú možnosť nemá, ak nechce ďalej platiť, tak na vidieku tie možnosti sú. Od chovu drobného domáceho zvieractva, cez pestovanie zeleniny až po pestovanie ovocia na stromoch a kríkoch a následné spracovanie úrody. Investícia do fotovoltickej elektrárne s vlastnou baterkou ďalej výrazne zlacňuje život bez ohľadu na geopolitickú situáciu a aktuálnu vládu pri moci.
A pri takomto efektívnom pohybe, v rámci svojich fyzických a zdravotných možností samozrejme, sa nemusí (budúci) dôchodca strachovať, čo bude robiť celý deň po skončení zamestnania a že sa bude nudiť. A pri zachovaní variability dodávok energie do domácnosti (plyn, elektrina, drevo, FVE) sa netreba obávať ani prípadnej kratšej či dlhšej zdravotnej indispozície.
Samozrejme, že najlacnejšie by bolo nemať dom a záhradu na vidieku a len sedieť v paneláku a nič nerobiť. A najdrahšie je mať aj byt aj dom so záhradou a nič nerobiť. A ak narážate na náročnosť roboty v záhrade, tak ste sa zabudli v minulom storočí. Nie, nemám na mysli nákup zbytočných a drahých strojov, lebo rýľovať, okopávať, orať a kultivovať pôdu je nezmysel a je to už aj vedecky dokázané. Skutočne kvalitné a lacné potraviny dopestujete regeneratívnym permakultúrnym spôsobom, bez traktorov a nafty, bez umelých hnojív a bez zbytočnej driny. Iste, o zeleninu sa treba starať každý rok, ale ovocné stromy vám porastú aj viac, ako päťdesiat rokov a stačí len zberať úrodu a robiť lekvár z toho, čo nestihnete pojesť surové.
V našom prípade, kedy máme aj byt v meste aj gazdovstvo na vidieku, nám ten vidiek pomáha znižovať náklady na bývanie v meste presunom časti energeticky náročných činností na vidiek s pomocou FVE a súčasne nám produkuje potraviny v hodnote, ktorá nadobudne veľký význam najmä na dôchodku. Zdravý životný štýl je bonusom navyše.
Podobné články:
Komentáre