Ani ja sa nechcem na penzii nadrieť

Keď sa pýtam ľudí dôchodkového veku, čo robia, tak odpovede by sa dali zhrnúť do dvoch verzií. Prvá skupina hovorí, že už nič, že sa narobila v živote dosť. A druhá skupina zase tvrdí, že nič nestíha, že v živote nemali toľko roboty, ako teraz na dôchodku. A keď sa tých istých ľudí pýtam, ako sa majú, jedna skupina nadáva na pomery, vládu, nedostatok peňazí aj ostatného a druhá sa tvári ako šťastní a spokojní ľudia. Vedeli by ste povedať, ktoré dve dvojice podľa odpovedí k sebe pasujú? A kam by ste chceli patriť vy?

To som nebol ešte ani päťdesiatnik, keď som sa pýtal svojho kamaráta, čerstvého predčasného dôchodcu s dobrým odstupným, kde sa vidí o desať rokov. Odmenil ma svojím obvyklým pohľadom, ktorý mi naznačoval, že nechápe, o čom hovorím. Tak som otázku zjemnil a spýtal sa ho, že o desať rokov o takomto čase, čo by chcel, aby bolo, aby robil, akým aktivitám sa venoval, kde býval, čo jedol a ako sa zdravotne cítil. Zrejme priveľa otázok naraz, lebo sa vyjadril, že nad tým nerozmýšľa a nejako bude.

Odpoveď typická pre mnohých ľudí. To „nejako bude“ hovorí, že sa o nič nesnažia, len aby prežili to, čo niekto iný pre nich nachystá. Nie len, že neplánujú svoju budúcnosť, ani sa na ňu nepripravujú a len dúfajú, že budú mať na byt a na stravu. A ešte na lieky, lebo veľa dôchodcov o ničom inom nehovorí.

Pomaly budem aj ja dôchodca a zhruba je a mám to, o čom som uvažoval vtedy, že by som si predstavoval. A ak mám byť úprimný, v jednej oblasti mám oveľa viac. Postupne som skončil s hobby náročným na čas aj financie, ktoré chcelo aj veľa cestovania, takže k športovej výbave ešte aj dobré auto a veľa peňazí na palivo. Skončil som aj s funkcionárčením, pri ktorom som musel veľa ráz „tekvice do vody tlačiť“, takže opäť trocha času a veľa mentálnej energie k dobru. A že „tekvice“ nariekajú za minulosťou už nie je môj problém 😉 Výrazne som obmedzil aj cykloturistiku a s ňou spojené náročné dvotýždňové cyklodovolenky, ale pohyb mi nechýba.

Čo som rozhodne neobmedzil, bol zdravý spôsob života aj stravovania. A začal sa obzerať po vhodnom pozemku, ktorý by bol zdrojom kvalitných potravín. Prvý pokus, ktorému som venoval celkom dva roky času a mentálnej energie, nevyšiel, ale každý neúspech je len ďalším krokom k úspechu 😉 Nie všetok čas sa ukázal ako premárnený, niektoré „duševné cvičenia“ z prípravy novej budúcnosti ako keby sme našli o krátky čas neskôr, keď sme naozaj našli pre nás ideálny pozemok a začali na ňom budovať svoju záhradu. Aspoň sme si mysleli, že len zeleninovo-ovocnú záhradu, lebo vývoj spoločenskej situácie nabral také obrátky a také nečakané azimuty, že sme začali budovať „rodový statok“, teda gazdovstvo so všetkým, čo k tomu patrí, a nie len v historickom „obraze“.

K vyvýšeným záhonom pre zeleninu a ovocným kríkom a stromom pribudli ešte aj záhony Rozuma, ďalšie kríky a stromy, lebo sme prikúpili postupne dva pozemky, aby sme mali k starým stromom kde sadiť tie nové. Opravili sme strechu starého domu a keď sme kúpili od suseda vedľajší, tiež sme opravili strechu a urobili rekonštrukciu vody aj elektriny, aby sme mohli k nemu pripojiť našu fotovoltickú elektráreň, ktorú sme tiež postavili, aby sme nemuseli toľko platiť za nakupované energie, ktorých cenový vývoj bol nepredvídateľný. A teraz nám chodia meniť prípojnice alebo elektromery, lebo sa im zdá, že málo platíme za elektrinu 😀

Ku gazdovstvu treba aj vybavenie, takže som najprv postavil prístrešok a „chatku“ a keď som nadobudol aké-také skúsenosti, opravil som aj veľký prístrešok pri starom dome, na ktorom sú tiež solárne panely. A postavil som aj dva kuríny, aby sme mohli chovať sliepky a mali aj vajíčka aj mäso, ktoré sa výborne pečie v elektrickej rúre na solárnu elektrinu 😉

Medzitým sme opravili staré ploty alebo postavili nové. Pri veľkosti nášho gazdovstva iste neprekvapuje, že sa jedná o stovky bežných metrov pletiva a stĺpov pre neho. Je to potrebné pre ochranu našich ovocných stromov najmä pred srnčou zverou. Ochranu ovocia pred jazvecmi a sliepok pred líškami má na starosti náš prvý pes, uvažujeme ešte o ďalšom, väčšom, proti iným škodcom. Voliéra už stojí, búdu rozšírim.

Nie len robotou je živý gazda a gazdiná, takže už máme hotovú prvú malú terasu pre posedenie pri raňajkách, káve či s priateľmi. Samozrejme, že strecha je zo solárnych panelov. Keďže miesta na sedenie je málo a aj panelov pre elektráreň by sa zišlo viac, v pláne je ešte jedna veľká terasa pri vonkajšom grile, nech sa nemusí furt len variť v kuchyni. Údiareň sme dostali „bokom“ ku kúpenému domu, rovnako ako vlhkú pivnicu na uskladnenie časti úrody.

Keď starý nebudem vládať

Zdá sa vám, že si protirečím? V nadpise je čosi o drine, ktorú nechcem a tu vypisujem, čo všetko už sme urobili a čo ešte urobiť chceme. Ale je to tak správne. Teraz budujeme, čo nám sily a prostriedky stačia, čo bude treba „na starobu“. A snažím sa to robiť poriadne, ako by moja mama povedala. Napríklad kurín som spravil tak, aby vydržal aspoň tridsať rokov, teda do konca nášho života, nech sa ním nemusím zaoberať. Lebo ak by som ho spravil len „nejaký“, tak by isto už mal za sebou prvú opravu… Na terasy nepoužívam hranoly menšie, než 12×12 cm a smrekové drevo len výnimočne, takmer všetko je červený smrek alebo agát. Na spájanie dreva čapové spoje a poistené je to kvalitnými vrutmi. Moje konštrukcie sa nerozpadnú, aj keby ste všetky šróby z nich vybrali 😉

Intenzívne sadíme nové ovocné stromy rôznych druhov a odrôd, aby sme dosiahli, že akýkoľvek posun jarných mrazov či náhle sucho neohrozí celkovú úrodu ovocia. Aj preto sú stromy síce blízko, ale na troch lokalitách, všade sú trochu iné podmienky a inak je to s vodou. Takže aj menej vody, ale aj prebytok vody nespôsobí neúrodu na celom gazdovstve. A väčšina sú stromy starých odrôd na vysokom kmeni, teda robustné dlhoveké stromy, nevyžadujúce každoročný pravidelný a hlboký rez. Síce musíme teraz sadené stromy v lete polievať, ale neskôr už to nebudú potrebovať, s hlbokými koreňmi. Takže aj takto sa dá do budúcnosti znížiť prácnosť pri pestovaní ovocia a škrupovín (orechy, lieskovce, gaštany-všetko dobre a jednoducho skladovateľné potraviny, nie len pochúťky).

Zeleninu pestujeme na vyvýšených záhonoch, ktoré sa blížia koncu svojej životnosti, takže ich onedlho opravím, tak aby už vydržali naozaj do smrti. A záhony Rozuma nepotrebujú takmer nijakú starostlivosť, okrem dopĺňania organiky a občasného polievania. To všetko zabezpečí, že to nebude vyžadovať veľa síl v budúcnosti a pritom paprík, paradajok, reďkoviek, kalerábov, cvikle, cibule, cesnaku a čojaviem čoho všetkého, bude nadostač.

Tri nerovnaké tretiny

Je fakt, že posledné obdobie sme venovali najmä rozširovaniu nášho gazdovstva veľa síl. No keď už tu môžeme od jari do jesene bývať, tak ušetríme veľa času presunom z mesta a späť ako aj peniaze za PHM. Takže s menším úsilím dosiahneme viac 😉

V súčasnosti musíme deliť našu pozornosť, čas aj peniaze trom rôznym činnostiam.

Prvou je budovanie nových objektov zázemia záhrady. Ako už spomínané prístrešky, terasy, kuríny, ploty, a všetko, čo budeme v budúcnosti potrebovať. Väčšina z toho už je hotová alebo v štádiu realizácie, čo znamená, že v budúcnosti už nám to nebude brať čas a sily, ktoré môžeme venovať ostatným prácam v záhrade. Ak si zase nevymyslím niečo nové, ako pred poldruha rokom, že kúpime dom a bude treba ho rekonštruovať 😉 Ale v princípe môžem povedať, že budovateľská aktivita z roka na rok nezaberá viac času, ak množstvo do toho vloženej energie neklesá, tak určite sa nezvyšuje. A postupne budeme takéto práce utlmovať, lebo už veľmi nebude čo budovať. Do tejto zmenšujúcej sa tretiny môžeme zarátať aj výsadbu ovocných stromov a kríkov. Ešte ich síce do naplnenia druhej stovky dosť chýba, ale už sa nemusíme ponáhľať, gro stojí a začína plodiť.

Druhou činnosťou sú opravy. Či už mnou budovaných zariadení alebo tých, ktoré sme kúpili spolu s pozemkami. Všetko, čo bolo treba po kúpe postaviť alebo opraviť, ako som už písal, robíme robustne s výhľadom dlhej životnosti. Ale i tak sa môže vyskytnúť problém, ako napríklad po desiatich rokoch prasknutá kubíková IBC nádrž, ktorej kontrola a výmena za druhú, ktorá tu stála v rezerve, nám zabrala poldeň čistého času. Plus vynosenie vody, aby sa nemusela vypustiť len tak.

Keďže som zažil v rodine stav, že niektoré veci vyžadovali pravidelnú aspoň dvakrát ročne údržbu, pred a po konci sezóny a viem, ako to dalo zabrať, chcem sa takémuto postupu vyhnúť. Aj za cenu vyšších investícií. Používame kvalitné príslušenstvo a vybavenie s dlhšou životnosťou. A snažíme sa mať veľa vecí „vo forote“, aby v prípade poruchy, napríklad čerpadla, sme nestáli viac, ako pár hodín. Takže na servisné činnosti uvažujem naozaj minimum času a vôbec nie žiadne plánovacie kalendáre, čo sa musí do kedy stihnúť, lebo… Takú u nás nehrali.

No a treťou činnosťou je samotná produkcia potravín. Čo v prípade už veľkých a rodiacich stromov znamená zber a spracovanie úrody, teda varenie „detskej výživy“, pečenie lekváru alebo sušenie ovocia. No najprácnejšia je produkcia zeleniny. Treba vysiať semiačka, vypestovať priesady, vysadiť do záhonov, polievať, kontrolovať. Nie, okopávať u nás rozhodne ani po desiatich rokoch nezačneme. Máme všetky záhony zamulčované, už som o tom veľa ráz písal, aké to má združené (synergické) výhody, prečítajte si. No a pri zbere úrody zase treba zbierať aj semená pre budúce výsevy.

Nevýhodou pestovania zeleniny je, že je to každoročne sa opakujúca činnosť. Nie ako pri ríbezliach, že raz vysadíte a keď chcete, desať rokov máte voľno. A pri jabloniach päťdesiat. Zelenine sa musíte venovať každý rok, ak chcete úrodu. Môžete si dať aj rok pauzu, ak chcete alebo potrebujete, síce budete bez zeleniny, ale nie je problém ďalší rok znova začať. Na druhú stranu, ak budeme už naozaj starí a nebudeme vládať, budeme jej pestovať menej, toľko, aby sme vládali to upolievať v lete.

Takže aj pri tretej činnosti je možné znížiť potrebný čas a regulovať, koľko energie do toho vložíme. A keď budú kríky a stromy v plnej rodivosti, tak budeme môcť pestovať aj jesť menej náročnejšej zeleniny.

Kuríny majú kompletne oplotené voliéry s dvierkami do kurínov s automatickým otváraním a zatváraním, napájačky vodu na mesiac a krmítka zrno na týždeň. V podstate k nim niekoľko dní nemusím a nič sa nedeje. Takže nepotrebujem každé ráno zavčasu ich otvárať a kŕmiť a pred večerom opäť kŕmiť a večer zatvárať. Ani keď by som bol chorý alebo keby som odcestoval, ich denný režim se nezmení a nebudú strádať. Takže aj takto sa dá ušetriť čas a námaha.

Keď viac rokov je menej síl

Uvedomujem si, že s narastajúcim počtom rokov jednoducho ľudské telo vládze menej. Že skrátka príde čas, keď už nebudeme vládať a stíhať toľko, čo teraz. Veď už teraz vnímam, že mám menej síl, než pred desiatimi rokmi. To je realita. A keďže viem, že z tohto pohľadu sa bude situácia zhoršovať, už teraz sa pripravujeme na to, aby nám to nevadilo.

Do tohto plánu zapadá aj ono prikúpenie vedľajšieho domu, aby sme tu mohli bývať, keď budeme chcieť, s plným komfortom domácnosti, vrátane tepla a sucha. Zapadá do toho aj pestovanie veľkého množstva rôznych stromov, z ktorých mnohé časom môžu skončiť ako palivo do sporáka. A tiež postupné rozširovanie fotovoltickej elektrárne, ktorej elektrina sa využíva nie len na svietenie, ohrev teplej vody, ale aj varenie, pečenie mäsa z vlastnej hydiny či lekvárov z vlastného ovocia, ale v prechodnom období aj na temperovanie či vykurovanie obytných miestností.

S prechodom z produktívneho veku do dôchodku sa prudko znižujú disponibilné príjmy človeka. Pokles môže byť od 30 do 50%, záleží od mnohých faktorov v minulosti. Vzhľadom k tomu, že nie je nutné cestovať každý deň za prácou, ak nepracujete v mieste bydliska, ani nie je potrebné byť každý deň „slušne oblečený“, môže odchod do dôchodku v niektorých oblastiach života znamenať aj zníženie pravidelných výdavkov. No že na dôchodku bude menej peňazí, je fakt a rozdiel môže byť ešte väčší.

Preto sme svoje vízie na našom gazdovstve zamerali na to, aby sme veľa peňazí nepotrebovali. Teda aby sme si zaobstarali väčšinu ľudských potrieb bez toho, že by sme opustili pozemok. Ovocie, zeleninu, konzervované potraviny, vlastné mäso a vajcia, ale tiež palivové drevo, elektrickú energiu, strechu nad hlavou. A ako som písal v predchádzajúcich odstavcoch, aby to všetko nevyžadovalo veľa našej pozornosti a ľudskej energie.

V starobe sa nemôžeme spoliehať na štát, iba sami na seba. Vzhľadom na prebiehajúcu infláciu a mnohé riadené ekonomické procesy je nezmyslom mať uložené nejaké prostriedky na bankových účtoch, v akciách a dlhopisoch či dokonca v „zlatých certifikátoch“. Okrem toho, že reálna hodnota týchto „aktív“ stále klesá (jednoduchý príklad: Koľko kilo chleba ste si mohli pred desiatimi rokmi kúpiť za tisíc eur, koľko kilo chleba si za to môžete kúpiť dnes a koľko asi si budete môcť kúpiť chleba za tisíc eur o takých desať rokov?) a dajú sa ľahko „ukradnúť“ či inak „znárodniť“, aká je reálna možnosť sa k nim dostať a speňažiť či inak využiť v prípade nejakých prudkých spoločenských otrasov?

Radšej investujeme do náhradného čerpadla do studne alebo druhej pokosovej píly, ktoré využívame pri tesárskych prácach na gazdovstve. Alebo do elektrického fúrika, vďaka ktorému je práca menej namáhavá a dovolí nám v budúcnosti robiť práce, ktoré by sme ako starci s obyčajným fúrikom nezvládli. Radšej kúpime elektrické záhradné náradie alebo akumulátorové kosačky, lebo s benzínom môže byť problém, ale elektrinu si vyrábame sami.

Nejaké nakúpené zásoby potravín pre časy krízy sú len dočasným riešením krátkodobého výpadku, nie trvalým spôsobom žitia. Trvale slušne žiť môžete len v prípade, že žijete na svojom dostatočne veľkom majetku a čo najviac produktov si viete zabezpečiť sami. Samozrejme, že musíte vyvinúť nejaké úsilie, že musíte pracovať, ale táto práca, v rozumnej miere, dokáže udržiavať vaše telo v slušnej kondícii, bez toho, že by ste navštevovali platené fitnescentrum, rehabilitáciu či masáže.

Aby to nebola drina, ale len skutočne práca, ktorú v pohode zvládneme, investovali sme veľa času, úsilia aj peňazí do toho už teraz, kým toho všetkého máme relatívny dostatok. A aby sme sa staroby dožili v zdraví, o to sa snažíme už teraz požívaním zdravých potravín z vlastnej produkcie v čo najväčšej miere, s veľkým množstvom ovocia a zeleniny, orechov a tiež pitím bylinkových čajov, samozrejme opäť tých, ktoré sa urodili v našej záhrade. Tiež to znižuje náklady na nákupy v obchodoch, keď kupujeme len suroviny, nie spracované potraviny. A v dôchodku sa tešíme na to, že opäť si budeme piecť svoj vlastný kváskový chlieb. Lekvár naň si vyrábame už teraz 😉

Ako sa chceme cítiť o desať rokov, na tom musíme pracovať už teraz.