Hovorí sa, že „každý chce vaše dobro“. Ja pridávam, že „nenechajte si ho vziať“. A kompletne by varovanie mohlo znieť: „Každý chce vaše peniaze, nenechajte si ich vziať“. A kto? Nuž nie len štát, ale kadejakí fiškusi a „podnikatelia“, ale nebojte sa tých v montérkach a páskou cez oči. Najväčšími zlodejmi sú tí v bielych košeliach s kravatou, a peknými rečami. Aj keď ide o váš dôchodok.
O dôchodkoch sa už napísalo kadejakých sladkých rečičiek. Ako napríklad „dôstojná staroba“, „zaslúžený odpočinok“ a podobne. A z médií sa v pravidelných intervaloch ozývajú rôzni „ekonómovia“, že dôchodky budú nízke a preto sa treba na svoju starobu pripraviť. Medzi poslednými je vraj výsledok prieskumu medzi Slovákmi.
Podľa mňa problém nie je v nízkych dôchodkoch, ale vysokých cenách. Inými slovami nezáleží, koľko čo stojí, ale ako dlho na to treba robiť. Lebo ak zarobím päťsto eur za týždeň, tak kvalitný fotoaparát nie je drahý. Ak mám dôchodok päťsto eur, tak hocaký mobil je investícia, pri ktorej musím rozmýšľať, či si ju môžem dovoliť. No a zvyšovanie cien, teda inflácia, je plne v rukách štátu. No ale všetko so všetkým súvisí.
Aby som sa vrátil k prieskumu. Vraj väčšina ľudí tesne pred dôchodkom si na dôchodok nesporí a spolieha sa na štát. No vysvetlí mi niekto, prečo by som si mal na dôchodok extra sporiť, keď som celý život poctivo pracoval, platil dane a odvádzal aj do Sociálnej poisťovne, aby som mal na dôchodok? To mi ako ten dôchodok nechcú dať? Či bude tak malý, že z neho nevyžijem? No keď je to tak, tak ma nemali nútiť platiť do Sociálnej poisťovne a sporil by som si sám, všetko.
Mladšie ročníky si vraj vo väčšej miere sporia na dôchodok, časť v bankách na účtoch a časť v investíciách. Dovoľte, aby som sa zasmial. Mladosť-pochabosť, hlúpi sú. Ešte nevedia, čo my už áno, že ich o tie úspory a investície raz pripravia. Infláciou alebo menovou reformou, čo sa im bude práve hodiť. Vo výsledku teraz si „od úst odtŕhajú“, aby hromadili v rôznych fondoch, s ktorými narábajú „investori“ a keď príde na lámanie chleba, tak „sorry, investícia nevyšla, veď to nebolo garantované“. A budú tiež bez penzie.
Podobne úsmevné mi príde, keď sa niekto nechá zlákať do „investovania“ napríklad do „zlatého certifikátu“. Teda do papiera, na ktorom je napísané, že kdesi vo Švajci v nejakej banke v trezore je kus zlata, na ktorom mám svoj podiel. Ak budem chcieť, po plnení všakovakých podmienok a zaplatení poplatkov, môžem ho predať a „zhodnotiť tak svoju investíciu“. No neviem, ja mám radšej v hrsti kus drahého kovu, ako len nejaké potvrdenie, čo je v podstate to, ako vznikli bankovky. Potvrdenia, že v banke mám uložené svoje zlato. Vie mi niekto povedať, ako sa ku „svojmu“ zlatu vo Švajci dostanem, keď niekto zase vymyslí „kovid3000“ a nepustí ma ani len z okresu, nieto ešte do štátu mimo Únie?
Na dôchodok treba myslieť zavčasu
A zavčasu rozhodne nie je v termíne možného nástupu na predčasný starobný dôchodok. Je veľká skupina ľudí, ktorá pár rokov pred dôchodkom už veľa nezarába, teda ani odvody nie sú nejaké vysoké, že by im „hrozila“ vysoká penzia. Na druhej strane pchať dvadsať rokov peniaze do nejakých investičných fondov, aby bolo na penziu, mi tiež nepríde extra rozumné.
Treba si totiž uvedomiť jednu vec. Zákon nie je tesaný do mramoru, ako Mojžišove knihy, ale prijíma ich Parlament. Kedy sa mu ako hodí, alebo kedy sa komu ako hodí a ako to „zdôvodní“. Takže čo platilo včera, nemusí platiť dnes a už vôbec nebude platiť zajtra. Stačí, keď sa nájde „politická vôľa“ a „politická zhoda“. A ako vláda a parlament „zatočili“ s Druhým alebo Tretím pilierom, si isto pamätáte, alebo ľahko vygúglite 🙁 A to je len prídavok k Inflácii, ktorou sa znehodnocujú úspory, takže si po dvadsiatich rokoch šetrenia za nasporené peniaze kúpite sotva polovicu tovaru, ako v čase, keď ste si šetriť začínali.
Preto som vždy opatrný, ak niekto vychvaľuje, aké je dobré šetriť si už od mladi na dôchodok, aby som mohol žiť „dôstojne“. Lebo nikto nemôže vedieť, ako budú za tie dlhé roky „investovania“ menené zákony a ako to bude v skutočnosti s dôchodkami, keď do dôchodku pôjde. Som ochotný podozrievať takýchto „vierozvestcov“, že im ide iba o poplatky za „správu môjho účtu“. Tieto peniaze totiž majú od nás hneď, nemusia čakať desiatky rokov, ako my.
A treba si uvedomiť aj druhú vec. Že výška dôchodku neodzrkadľuje nejakú „potrebu“ dôchodcu, ale jeho príspevky za celý čas, teda koľko zarábal a koľko odvádzal do dôchodkového fondu. S výnimkou toho, keď suma jeho odvodov a teda vypočítaného nároku na dôchodok je nižšia, ako zákonom stanovená (teda „gumová“) hranica minimálneho dôchodku. Inými slovami, ak ste celý život zarábali málo, aj tak dostanete ten najmenší dôchodok, hoci ste si naň „nezarobili“.
Pri tomto poznaní by mal zbystriť každý, kto zarábal menej, ako medián čistej mzdy, ale aj všetci pod priemernou mzdou. Naozaj totiž hrozí naplnenie dávnej predpovede, že dôchodky budú tak 40% priemernej mzdy… Ak je totiž priemer na Slovensku 1200 €, tak 40% z toho je asi 480 eur. A aký je minimálny dôchodok? Podľa odpracovaných rokov od 400 eur hore…
Dopína? Musíte zarábať dlhý čas dobre nad priemer, aby ste mali trošku väčší dôchodok, ako je minimálny. Ale platí aj to, že sa vôbec nemusíte nejak snažiť, ak je váš príjem nižší od priemeru. Dôchodok bude vždy rovnaký. Z toho vyvstáva ďalšia otázka: Načo sa vôbec snažiť niečo robiť a zarábať?
Otázku by som preformuloval: Čo a ako robiť, pre koho?
Problém minimálnych dôchodkov sa osobitne dotýka živnostníkov, ktorí si odvádzali „na radu“ mnohých tiežOdborníkov, minimálne alebo pri splnení niektorých podmienok, aj nijaké odvody do Sociálnej poisťovne. Tí „odborníci“ im zabudli povedať, že sa tým vystavujú riziku neplatenia zo strany Sociálnej poisťovne, napríklad pri úraze alebo invalidite, lebo veď „si neplatili odvody“.
A živnostníci nie sú len „podnikatelia“ ale často aj „zamestnanci“, lebo to tak vychádza pre „zamestnávateľa“ lepšie, teda lacnejšie. Iste, pri neplatení odvodov pri príjmoch pod istú hranicu. A potom zistia títo ľudia, že budú mať minimálny dôchodok a o predčasnom nech ani nerozmýšľajú, lebo po krátení percent im nevyjde minimum, čo musia mať, aby neboli „chudobní“ a nežiadali od štátu podporu.
Americký model
Kým u nás do ľudí hustia, aby si „každú voľnú korunu“ odložili na účet alebo investovali „do fondov“ a potom z toho mali prilepšenie ku dôchodku, v USA sa (možno ešte donedávna) aplikoval iný postup. Trošku solventnejší ľudia, niečo na spôsob našich živnostníkov, pri odchode do penzie predali svoj biznis (teda stroje, autá a iné vybavenie) a z výnosov predaja žili. Príde mi to lepšie riešenie, ako si „sporiť“ v banke a iných nedôveryhodných inštitúciách, ktoré vaše peniaze jednak znehodnotia, a jednak si ich užívajú a vy nakoniec máte prd mačkin. Lenže ak naši „podnikatelia a živnostníci“ bývajú v nájme v bytovkách, tak predať krumpáč alebo motorovú pílu je škoda, ešte sa môže zísť.
No niečo do seba má ten americký model. A to investovať čas aj peniaze do svojho rozvoja a vybavenia, nie do bankových účtov a investičných fondov. Teda investovať do hmatateľných vecí, ktoré mám plne pod svojou kontrolou a na ktoré má akékoľvek zasadanie parlamentu minimálny dopad.
Penzia tak po našom
Keďže sa u mňa striedali dobré roky a zlé roky, z pohľadu odvodov do Sociálnej poisťovne, vyšlo mi už dávno, že sa budem pri odchode do penzie potácať kdesi okolo úrovne minimálneho dôchodku. A že teda moja extrémna snaha zarobiť čo najvyššiu mzdu a odviesť čo najviac na budúci dôchodok sa môže prejaviť sumou povedzme tridsať eur mesačne navyše. Pričom zarábať viac, ako je v kraji priemer, vôbec nie je od veci. Nejde len o ten budúci dôchodok, ale aj aktuálne možnosti. Vyšší príjem vám dovoľuje kupovať si veci, ktoré by ste si ako „chudák“ nemohli dovoliť. Môžete mať príjemnú dovolenku, skvelé športové zážitky, vidieť mnoho krásnych miest alebo jazdiť v lepšom aute. Môžete toho oveľa viac.
Napríklad kúpiť si pozemok, veľký pozemok. Najskôr len tak z pasie, z túžby mať svoju vlastnú a zdravú zeleninu. A ani nemusí byť drahý, ak máte šťastie a nemáte „veľké oči“. Venujete mu voľný čas po práci, a ani nie za dlho sa ukáže, že poľahky viete vyprodukovať také množstvo zeleniny a ovocia, bez umelých hnojív a chemických postrekov, že nie len že máte možnosť jesť také množstvá, o akých sa vám ani nesnívalo, ale že vlastne pre zeleninu a ovocie nemusíte ani chodiť do obchodov.
A potom si všimnete, že za tri roky sú ceny v obchodoch dvojnásobné… No vy máte stále rovnaké množstvo svojich potravín, lebo tomu venujete stále rovnaké množstvo času. No pri kupovaných potravinách by ste museli začať niekde šetriť alebo viacej robiť, aby ste viacej zarobili. Ale kedy by ste si užívali rodinu a život? Zas na druhej strane by väčší príjem (vraj) zaručoval vyšší dôchodok. O pár desiatok eur, ktoré vám zožerie inflácia?
Nevdojak začnete zvažovať, či sa snažiť dobehnúť infláciu „zvýšeným pracovným úsilím“, alebo po práci venovať čas svojej záhrade, kde už dozrieva viacej ovocia na už väčších stromoch a kríkoch. Takže za stále rovnaké množstvo „driny“ máte stále viacej úrody, v prepočte viacej eur. Budúci dôchodok nerastie, ale minimálny bude tak či tak. A k tomu to vaše ovocie a zelenina, už na stovky kilogramov ročne. Za mzdu si kúpite všetko ostatné, čo nedopestujete.
Pripomínam že pestované permakultúrnym regeneratívnym spôsobom, teda bez orania, okopávania, rýľovanie, bez nákladov na PHM a stroje tohto typu, bez hnojív a postrekov. Len za „cenu“ práce.
No keď to tak dobre ide, robíte síce celkove viac, ako len osem hodín denne v pracovný týždeň, ale dostávate za to materiálne oveľa viac a aj pozitívny vplyv na vaše telo a dušu je badať, čo urobíte s ďalšími peniazmi navyše?
Povedzme dostávate prémie. Cez pásku a riadne zdanené, teda aj na ten vyšší dôchodok si ten rok prispievate. A v rodine sa objavia ten istý rok aj ďalšie „prémie“, osobitne zabalené. Dôchodok vyšší nebude, ale… Dokopy je to na ďalší zanedbaný pozemok so starými stromami. Pretože bežné výplaty aj tak stačia na bežný život a nákupy 😉 No už prvý rok dozreté ovocie vynahradí viac, než je tá „strata“ na penzii 😉 A potom každý ďalší rok zas a zas. A stromov pribúda, lebo nie ste leniví. O sad sa netreba toľko starať, ako o zeleninu, lebo ste si zvolili odolné a dlhoveké staré odrody na vysokých kmeňoch. To nie je sad malých fiňavých stromov jedného druhu, ktoré vás strhajú v sezóne strihania, v sezóne striekania a v sezóne zberu úrody. Nemyslíš-narobíš sa 😀
Takže zo zamestnania vám dôchodok nerastie, lebo aj po valorizácii mzdy (a inflácii) rastie aj ten zákonom definovaný minimálny dôchodok (ktorý tak či tak musíte dostať), a zo mzdy si kúpite to, čo nepestujete. Ale toho, čo pestujete, je každým rokom viac a viac, ako zeleniny, tak ovocia. A začínate úrodu aj spracovávať a konzervovať. Pribúdajú pyré, lekváre, paradajkový pretlak, lečo… Stále pracujete rovnako, reálna mzda asi skôr klesá, penzia sa nemení a vlastných potravín je stále viac. Keďže ste ich nemuseli kupovať, je ľahko z ušetrených peňazí postaviť festovný kurín a začať chovať vlastné sliepky. Od tých čias máte vlastných vajec takmer neobmedzené množstvo a aj hydinového mäsa je celkom dosť. Ďalšie peniaze ušetrené za to, čo už nikdy nekúpite.
Rastúce ceny a s ňou spojená inflácia spôsobili aj nárast cien bytov. Jeden taký, relikvia minulosti, sme predali a kúpili za to dom v susedstve rozrastajúcej sa záhrady. K potravinám pribudlo bývanie. A fotovoltická elektráreň, aby užívanie domu nezačalo byť raz drahé, lebo nie len ceny potravín rastú, aj ceny energií. Keď raz začnete šetriť za nákupy, lebo nie ste leniví pracovať, šetríte zrazu každým rokom viac a viac, zatiaľ čo ostatní kolegovia v práci, ktorí obľubujú TV seriály, dovolenky pri mori a rôzne výlety, platia stále viac a viac. A majetok im nerastie…
Na čo potrebujete peniaze?
Väčšina ľudí po dlhšom či kratšom premýšľaní vraví, že na bývanie, elektrinu, teplo, vodu, potraviny, internet, telku, paušál na telefón, dane. A nejaké nákupy vybavenie do domácnosti. Rovnako ako my. Teda až na to, že už pred dôchodkom si dopestujeme a dochováme polovicu potravín. A náš „systém“ je nastavený tak, aby väčšina z toho nevyžaduje pravidelnú starostlivosť, bez ktorej by to nebolo. Takže ani na penzii to nebude každodenný kolotoč, ktorý keď sa zastaví, ustane aj prísun potravín.
Takže budúca slabá penzia nebude problém, lebo energiu aj potraviny máme vlastné a na ostatné bude stačiť aj minimálna penzia.
Domnievam sa, že bolo správne rozhodnutie namiesto zvyšovania prísunu peňazí do Sociálnej poisťovne vrážať peniaze nad rámec životných nákladov do rozvoja malého gazdovstva a kúpy pozemkov. Ktoré sú rozdelené tak, že v prípade nevyhnutnosti bude možné dva oddelené celky aj predať, ako to robia tí Američania 😉 a z ďalších ich časti, keď to inak nepôjde. No vždy ostane dosť na pohodlný a bezpečný život. Jednak sa dôchodok v Sociálnej poisťovni nededí, na rozdiel od tých pozemkov, sadov, plotov, kurínov, domu, terasy, stromov, aj pohárov v komore 😉 A na druhej strane, takto do svojho investované peniaze prinášajú úžitok prakticky okamžite, nezriedka už ďalší rok a potom zas a znova. Nekupujeme elektrinu, plynu len tretinu, dreva polovicu. Rovnako ako potravín, a tento podiel sa s dôchodkom môže ešte zvýšiť 🙂 Hlavne je to všetko doma, pod našou kontrolou. V nijakej banke, v nijakých fondoch, v nijakom trezore za siedmymi horami a siedmymi dolami. A nemusíte čakať, či to poľský kamión dovezie zo Španielska na nafte z nórskej ropy do nemeckého obchodu na Slovensku…
Takže dôchodok ani nemusí byť vysoký, keď ho na veľa vecí nebudete potrebovať. A keď teda nejaké peniaze investovať, tak rozhodne priamo do svojich pozemkov, ako do sprostredkovateľov. V tomto prípade je lepší holub v hrsti, ako vrabec na streche 😎
Podobné články:
Komentáre