Tento týždeň ma moja polovička poprosila, či by som ráno, keďže mám voľný deň, nezbehol do neďalekého obchodu po akciový tovar. Nemusí ráno vstávať skôr, aby stihla byť načas v práci. Rád som jej vyhovel, lebo som si aj sám chcel kúpiť dačo do dielne a pritom som prišiel na zaujímavé zistenie. Covid už nie je.
Cestou do obchodu som nemohol použiť výťah, lebo kdesi pod nami sa pripravovali, podľa ruchu na schodišti, na stavebné práce. Cestou dole po schodoch som si všimol partiu robotníkov aj natiahnutý hrubý kábel dolu k elektrickej rozvodnici. Ešte že mám v pláne dopoludnia odísť do záhrady, budem ušetrený toho hluku. Po nedávnom požiari totiž niekoľko bytov zmenilo majiteľov a každý nový si byt prerába.
Po úspešnom nákupe sa vraciam s plnou krabicou v rukách a snažím sa čipom otvoriť vchodové dvere do paneláku. Nič. Pretáčam jednou rukou zväzok kľúčov rôznymi spôsobmi, stále nič, druhá ruka už začína byť pod váhou nákupu unavená. Hľadám teda správny kľúč od vchodu, keď vtom sa dvere zvnútra otvoria. Jeden z robotníkov mi hovorí, že vo vchode je vypnutá elektrina, lebo zapájajú ten hrubý kábel, idú meniť starú zárubňu za novú pre bezpečnostné dvere. A ani výťah nejde, iba ak by som počkal desať minút.
Poďakujem sa a idem tých šesť poschodí vystúpať aj so štyrmi kilami v rukách. Vždy si pri tom spomeniem, ako mi neurochirug „zakázal“ chodiť po schodoch a doporučil používať výťahy. Pousmejem sa, jednak je to dávno a jednak som už päť mesiacov po operácii otestoval, ako dobre operuje, keď som vyliezol tristo schodov na minaret v Lednici. Tých deväťdesiat šesť schodov domov nebude problém.
Keď som doma odkladal nákup a vyzliekol si kabát, tak som si uvedomil, že som to vystúpal bez jedinej zastávky! Poviete si, čo je na tom čudné pre zdravého chlapa. Áno, pre zdravého je to nič. Lenže ja som takmer celý dvadsiaty prvý rok mal problémy s kondíciou. Po tom, ako bol domov zavlečený kovid od pokryteckých kolegýň mojej polovičky, som po odoznení príznakov začal pociťovať významný pokles fyzickej výkonnosti. Postupne som absolvoval rad rôznych vyšetrení vrátane srdca a pľúc, bez viditeľných fyziologických zmien. Mladá internistka, ktorá to všetko viedla, ma dokonca podozrievala, že na kovid zvaľujem aj problémy svojho veku. Taktne som ju upozornil, že mi nerobilo rok predtým urobiť sto kilometrov na bicykli a popoludní pracovať v záhrade. A v záhrade bežne nosievam dve kupy s vodou a teraz musím s jednou dva razy oddychovať.
Skrátka podľa súčasnej odbornej medicíny mi nič nie je. Len nevládzem. Lenže s takýmto záverom som sa nechcel zmieriť. Jednak ešte do dôchodku pár rokov mám, jednak mám v záhrade veľa roboty. Takže som na zápalovo-trombotický vírus použil Acylpyrín a každý deň posilňoval v záhrade. A do roka sa dostavili výsledky. Po roku od prvých potiaží som už zase odniesol kupu na jedenkrát, ako predtým.
A tento týždeň som si to definitívne potvrdil. Stará kondícia sa opäť vrátila. Pravda, nebolo to zadarmo ani samo. Neustály pohyb na čerstvom vzduchu, spojený s užitočnou prácou a trpezlivosť priniesli výsledky. A tie schody to len potvrdili.
Podobné články:
Komentáre