Sliepka je nepoučiteľná

Sledovať sliepky na dvore je niekedy veľmi zaujímavé. Žijú si svoj jednoduchý život, vyplnený neustálym hľadaním niečoho do zobáka, prerušovaný občasným vyprázdňovaním. Či už uvoľňujú trus alebo vajce, oboje nám môže byť užitočné, keď pochopíme ich správanie a ich spôsob života. Pretože sliepka rozhodne nie je hlúpa.

Môže sa nám zdať ich správanie nepochopiteľné a nelogické, ale len z nášho uhla pohľadu komplikovaných záležitostí. Ešte aj hašterivosť sliepok v kŕdli a ich „ďobací poriadok“ v sebe ukrýva jednoduché, no fungujúce princípy. Postavenie v hierarchii a neustále potvrdzovanie svojho miesta má za cieľ zabezpečiť prežitie najsilnejších jedincov, skrátka slabým a chorým sa potrava neujde, ak jej je málo. To len človek na to všetko hľadí so svojou povýšeneckousťou, domýšľavosťou a prešpekulovanosťou. Skrátka tak nejak manažérsky.

Sliepky sa liahnu z vajec, či už pod kvočkou alebo v umelej liahni, a od vyliahnutia sú vybavené jednoduchou inštrukčnou sadou, ktorá ma zabezpečiť ich poslanie. Žrať a hrabať. A založiť potomstvo. To len človek si môže myslieť, že sliepky sú tu preto, aby nám dávali vajcia. Sliepky si žijú svoj život podľa svojich pravidiel a my máme vajíčka v podstate len preto, že sme ich znásilnili. Nasilu zavreli do voliéry, dali im kurín, aby boli v noci v bezpečí pred predátormi, ale nie preto, že ich máme radi, ale preto, že chceme mať z nich prospech.

A keď ich pustíme von z kurína do výbehu, tak zase je to len preto, že od nich očakávame, že nám ho trocha pohnoja, že nám vyhrabú hmyz, „pokosia“ trávu a ešte nám dajú vajíčka. Ale sliepka si vždy bude myslieť, že tam, za plotom, je tráva zelenšia a červíky chutnejšie. A preto sa bude pokúšať neustále hľadať ďalšiu potravu, hoci má pod zobákom to najlepšie, čo by si mohla priať. Pretože stále platí to, čo som písal v úvode. Sliepka chce pre seba to najlepšie sústo, lebo prežije len najsilnejší. A nevie, že v kŕdli chovateľa sliepok na vajcia či mäso sa ujde každej sliepke dosť, aby splnila gazdove očakávania. Sliepka nechodila do školy, kde by jej indoktrinovali mozog, neskladá skúšky, či správne pochopila dekana. Sliepka sa riadi svojimi vrodenými inštinktami a aj jej beh v ústrety gazdovi nesúvisí s láskou k nemu, ale s láskou k tomu, čo im nesie v miske. A bitka o najlepšie sústo súvisí so snahou prežiť.

Súvisiace: Najzdravší Vianočný šalát

Zbytočne budete sliepke dohovárať, hrešiť ju či jej dokonca nadávať do hlúpych sliepok. Jednak vašej reči nerozumie, jednak na vás serie ako na ten trávnik. Ak sliepka neustále prelietava váš plot a behá po záhrade, ani po treťom prehodení ju späť do výbehu sa nepoučí. Poučiť by sa mal gazda, že v takom prípade nie je hlúpa sliepka, ale gazda. Keď nie je schopný (či ochotný) jej pristrihnúť jedno krídlo (len pierka!), ani postaviť vyšší plot, mal by zvážiť svoje ďalšie chovateľské pôsobenie.

Sliepka nemá aparát, aby sa dala vycvičiť k chovateľovej spokojnosti. Inteligenciou by mal oplývať v tejto dvojici hospodár. Ten by mal, z literatúry, zo skúseností, od známych vedieť, čo je prirodzenosťou sliepok a čo je ich normálne správanie. A namiesto nadávania im využiť ich „normy správania sa“ vo svoj prospech. Teda poučiť sa a pristupovať k zvieratám s láskou, pokorou a porozumením. Aj keď sú to „len“ sliepky.