Každý mesiac sa na Slovensku niečo deje. Dobre to majú naplánované, aby sa tie „veľké“ udalosti medzi sebou nebili a naozaj získali pozornosť cieľa. Lebo o zákazníkove peniaze ide až v prvom rade. V septembri je možné zmeniť zdravotnú poisťovňu. A reklamná kampaň je v plnom prúde. Iste nebola zadarmo. Kto ju zaplatil?
Lákadlom tohoročnej kampane zdravotnej poisťovne je príspevok na zubára, lebo zdravé zuby sú dôležité. Celkom určite, taká bolesť zuba tretí deň dvojtýždňovej dovolenky v zahraničí môže poriadne naštrbiť plánovanú pohodu a program cyklistických výletov. Našťastie homeopatický liek na traumatické problémy, užívaný každé dve hodiny, mi na druhý deň zabral a po dovolenke mi nevadilo čakať na termín u zubára tri týždne, lebo som mu potom ani nevedel povedať, ktorý zub ma to trápil. A to som prosím veľmi skeptický proti homeopatii ako takej, lebo mi tie ich reči o vode v Ženevskom jazere, ktorá si pamätá pohár červeného vína, vyliaty na východnom brehu…
Skrátka zdravie zubov nie je vecou zdravotnej poisťovne a už vôbec nie zubára. Od nich nezáleží. To nám len zdravotné poisťovne a ich reklama vtĺkajú do hlavy, že musíme pravidelne navštevovať zubára, aby sme mali zdravé zuby, lebo každý kaz treba v zárodku podchytiť. A vyfaktúrovať. Aby ste ma nechápali zle, nespochybňujem úlohu stomatológov pri riešení akútnych problémov. Ale prevencia nespočíva v pravidelnom vŕtaní do zubov.
Perfektne to popisuje už staršia, no stále aktuálna kniha od amerického zubára, ktorý nie len liečil, ale zaujímal sa aj o to, prečo niektorí ľudia majú zuby pokazené a iní nie. A v čom je medzi nimi rozdiel. Dal som si tú námahu a prečítal som všetkých šesťsto strán tej knihy v češtine, aby som porozumel tomu, ako sa starať o zdravý chrup. Základom vôbec nie je pravidelné umývanie zubov zubnou pastou s fluórom, ako nám vtĺka do hláv reklama, bojujúca o naše peniaze. Zubná kefka ani zubná pasta nás pred zubným kazom neochráni. Tú ochranu nám poskytne strava, dôkladne a dôsledne vyberaná. Tak, ako to robila celé tisíce rokov, kým sa neobjavila „moderná medicína“.
Poznatky sa odovzdávali z pokolenia na pokolenie vo všetkých častiach sveta, ktoré tento zubár pravidelne navštevoval, aby robil svoje výskumy aj inde, ako len v okolí svojej ordinácie. Aj u nás boli v minulom storočí rodiny doslova rozoštvané, aby mladí nemohli byť trvale so svojimi rodičmi a prarodičmi, a získavali tak ústne múdrosť pokolení. Namiesto toho na internátoch a robotníckych ubytovniach do nich hustili iné „vedomosti“ a v tomto storočí sa k tomu pridalo nájomné alebo hypotekárne bývanie mladých čo najďalej od rodičov, len aby museli drieť ako kone, aby to všetko (niekomu) mohli zaplatiť. A pre samú robotu a náhlenie sa sú potom odkázaní na nákupné centrá a ich ponuku. Zdravie ide bokom, veď máme lekárov a zubárov, veď si platíme zdravotné poistenie.
Tak prečo potom takmer u každého lekára treba ešte priplácať a u zubárov horibilné sumy? Aby dve spolužijúce bratislavské zubárky (poznám osobne, nejde o fikciu) vládali zaplatiť hypotéku svojho domu za tri roky?
Povinné zdravotné poistenie je najväčšou krádežou na našom národe za posledných tisíc rokov. Doslova otrockou reťazou. Prečo? Perfektne to vystihol môj bývalý zubár. Nie je definovaný štandard. Teda to, čo musíte za každých okolností dostať. A potom by mohlo byť aj pripoistenie, nadštandard a podobne. A ďalej je to o tom, že si nemôžete vybrať lekára. Teda môžete, len musí mať zmluvu s vašou zdravotnou poisťovňou. To čo je za blbosť? Veď ak ošetrenie porezaného prsta má v „mojej“ poisťovni nejakú cenníkovú cenu, prípadne sú ocenené jednotlivé položky ošetrenia (roentgen, čistenie rany, repozícia, materiál…), tak je jedno, ktorý lekár to ošetrí, poisťovňa mu zaplatí cenníkovú cenu a ja prípadný rozdiel. Ale aby poisťovňa rozhodovala, ktorý lekár a kedy (s výnimkou úrazov) vykoná na mne zdravotný zákrok? Či som ja zaplatil povinné zdravotné odvody s meškaním?
Zdravotné poisťovne si urobili z poskytovania zdravotnej starostlivosti kšeft. Preto tak naháňajú poistencov a sú ochotné aj „pustiť chlp“. Príspevok na zubára. Ak by poisťovniam skutočne záležalo na zdraví ich pacientov, odporúčali by im tú knihu „Výživa a fyzická degenerácia“ alebo by im ju rovno zaplatili. No poisťovniam ide len o to, ako zarobiť na chorobe ľudí. Ako ich dostať k lekárovi, ktorý potom vystaví faktúru. Najlepšie keď aj lekár aj lekáreň aj distribúcia liekov patrí jednému majiteľovi spolu s poisťovňou 😉 Však keď budú v poisťovni chýbať peniaze, vybavia vo vláde zvýšenie povinných odvodov. Bez ohľadu na to, či sa o svoje zdravie staráte alebo nie. Pretože stále platí to staré: Ľudia majú umierať (vo vojnách) a platiť (dane).
Podobné články:
Komentáre