web analytics
jan 042022
 

Ku každému sa dostanú také informácie, aké potrebuje a aké hľadá. U nás už od leta 2021 nebol zapnutý televízor. Napriek tomu informácií máme dosť a pomáhajú nám správne reagovať na súčasnú situáciu a správne sa rozhodovať. Pripraviť sa na to, čo príde a čo nás čaká. A zrejme je to budúcnosť neružová. No šťastie praje pripraveným.

Koniec roka 2021 bol poznačený prudkým pohybom cien energetických nosičov. Plyn atakuje ceny nevídané, elektrina nezaostáva a mnohé špekulatívne firmy to poslalo do bankrotu. Oveľa horšie však budú „vedľajšie škody“, ktoré si mnohí neuvedomujú, lebo „mienkotvorné média“ o nich nepíšu. Ktovie, či o nich nevedia alebo nemôžu vedieť.

Také AdBlue, močovinová prísada do naftových motorov nákladných ale aj mnohých osobných a dodávkových automobilov. Má za cieľ znižovať emisie splodín horenia v spaľovacom priestore motora, hoci občas aj za cenu zvýšenej spotreby paliva. Čudná ekológia. Bez toho však motory nenaštartujú. A autá potraviny do obchodov nedovezú. Adblue vzniká ako vedľajší produkt výroby syntetických hnojív, z ruského plynu. Ten však zdražel a výroba sa (takmer) zastavila. Nevyrábajú sa umelé hnojivá, nevzniká odpad, ktorý sa predával do motorov. Ceny letia nahor, narážajú však na strop ekonomickej únosnosti. V podstate sa dopredávajú staré zásoby, čaká sa, kedy nebude iná možnosť, ako nakupovať za nové, „aktualizované“ ceny.

V tejto situácii populárny český vedec Václav Cílek v jednom zo svojich videí dostupných na Youtube poznamenal, že voľné prostriedky by bolo vhodné investovať do umelých hnojív. Ich cena na jar, keď sa zakladá úroda, pôjde nahor a do roka je tu prudký nárast cien potravín.

Súčasné moderné veľkopoľnohospodárstvo je orientované na vysoké výnosy bez ohľadu na škody na pôde a vode. Vraj treba nakŕmiť množstvo ľudí. A tak sa do pôdy kydá nie len dusík, fosfor, draslík, ale aj všelijaké iné hnojivá. Vo výsledku sa v pôde zabíja mikrobiota, stráca sa humus a pôda sa zasoľuje. Na čo sa navozí drvený vápenec. V pôde sa zvyšuje obsah anorganických látok, ubúda tých organických a vo výsledku nie je veľký rozdiel medzi pestovaním na poli alebo v špeciálnych nádobách s kokosovým vláknom ako nosičom koreňov. A toto majú ľudia jesť a po tomto majú byť zdraví. Alebo nemajú?

Zarobiť alebo ušetriť?

Správna otázka je polovica odpovede. A tá správna otázka nie je tá z podnadpisu, ale koho sa treba opýtať. Som presvedčený, že ekonóm by odpovedal „ušetriť“, biznismen zase „zarobiť“. A čo malý poľnohospodár? Treba dať posledné peniaze do umelých hnojív a potom ich použiť na produkciu lacnejších potravín alebo ich výhodne predať, keď cena stúpne? Podľa mňa ani jedno ani druhé, ja totiž nie som účtovník ani podnikateľ. Ja som samozásobiteľ.

Potraviny pestujeme pre seba a svojich príbuzných, chceme teda vedieť čo jeme a vieme, čo jesť nechceme. Takže u nás žiadne umelé hnojivá, žiadne chemické postreky. Takže zvýšenie cien plynu a teda aj chemických hnojív sa nás netýka, minimálne v tej oblasti, kde dosahujeme (takmer) sebestačnosť v produkcii. Na nákladoch sa nič nezmení ani keby plyn zdražel trojnásobne. Na pestovanie ho ani produkty z neho nepotrebujeme. Ovocie aj zelenina bude mať pre nás stále tú istú hodnotu (práce), jedine že ak by sme prebytky začali predávať 😉

Horšie to vidím u suseda. Jeho políčko sa každý rok vzorne belie po dôkladnom zrotavátorovaní a posypaní NPK. Tie jeho zemiaky a zelenina budú mať vyššiu cenu, hoci roboty do nich dá tak, ako my, rovnako ako po minulé roky. A naše úrody sa dajú porovnávať. Sme vari biopestovatelia, ktorí hnoja len v noci?

Mulčovaním proti energetickej kríze

Historicky overenou alternatívou je dodávanie organickej hmoty do pôdy pomocou hnoja hospodárskych zvierat. Ale kde vziať hnoj, keď kravy už takmer nikto nechová, lebo ich zruinovala globalizácia a harmonizácia noriem potravinárskej výroby? A toto ma hnevá hneď na druhom mieste. Všetci vidia len veľké veci, hoci dokonalosť sa skladá z malých vecí. Všetci by len vozili veľkými traktormi s ešte večšími vlečkami na pole materiál odniekiaľ. Na poli pritom stačí ponechať pozberové zvyšky, na menších záhonoch nastlať hrubšiu vrstvu mulču. Ale nie kupovanej borovicovej kôry, ktorá okysľuje pôdu, ale to, čo je v okolí a je ho dostatok. Seno veľa ľudí „suší vysokou teplotou“, lebo nevedia kam ho dať. No na záhony! Ako potravu pre dážďovky, nech celý rok hnoja vašu pôdu! Nech seno chráni do času, kým sa úplne rozloží, pôdu pred vysychaním vetrom a slnkom! Nech bráni rastu burín. A po novom nech vám šetrí náklady, ktoré už onedlho budú neúnosné. Plynová kríza? Duslo stojí? Pche, my máme seno, hneď vedľa záhonov.

Zamulčované jahody nehnijú

Václav Cílek je múdry a rozhľadený človek. Rád pozerám rozhovory s ním, ale v tomto sa mýli. Žiadne investície do umelých hnojív, aj tak vydržia len do predaja posledného vreca či vagóna. A potom?

Investovať je najvyšší čas do zmeny spôsobu pestovania plodín tak, aby sme sa vyhli čo najskôr potrebe umelých hnojív, vyrábaných na báze ropy, plynu alebo dovážaných z Čile. Vtáčí trus môžeme mať aj svoj, domáci. Veď aj sliepky sú vtáky. Chovom sliepok môžeme nie len znížiť svoju závislosť na producentoch potravín a predajných reťazcoch plus zárobkoch. Produkciou vajec môžeme zvýšiť množstvo fosforečných hnojív pre svoje záhony a políčka z vlastných zdrojov. Na jednej strane odpad, ktorý v kompostéri pretvoríme na prehnojený substrát, stačí raz ročne rozprestrieť na záhony. Zadarmo! Ešte aj vajíčka budete mať. Odpad zo zeleniny alebo nespotrebované plody výborne poslúžia sliepkam ako doplnkové krmivo a pri dobrých opatreniach ich môžete nechať pásť sa v časti záhrady.

Papriky a paradajky na vyvýšenom záhone rastú samé

Mulč zo slamy, ktorá môže byť stará a pre podstieľku zvierat nevhodná, alebo zo sena, bude zdrojom humusu a dusíku pre pôdu, kompost s trusom nosníc zase zdrojom fosforu. Len to seno by nemalo byť z motorovej kosačky s nízkym strihom, radšej koste svoje plochy dva či tri razy ročne, dlhšie steblá.

Postupne sa zlepší kvalita pôdy vašich pestovateľských plôch. Bude v nej viac humusu, viac zadrží vlahu, rastlinám sa bude lepšie dariť, viacej úrody získate pri menšom množstve práce. Menej budete zavlažovať, ušetríte nie len čas ale aj vodu a elektrinu pre čerpadlá.

Kríza je pre niekoho problém, pre iného príležitosť. Záleží len na vás, aký pohľad si vyberiete.

 Zanechať komentár

Môžete používať tieto HTML tagy a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(vyžadované)

(vyžadovaný)

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.