Ako malá som chodievala na prázdniny ku starej mame na lazy. Mám na to obdobie veľmi pekné spomienky, ale snáď najviac sa mi uchovali vône a chute. A to nielen jedla, ale aj čerstvo pokosenej trávy, ktorú som ešte za rosy rozhadzovala rukami, vôňu ruží, či jasmínu v starkinej záhrade. Vtedy som si to ani neuvedomovala s akou láskou a hlavne zdravo starká varila.
Až neskôr som zistila, že sa takto maslo pripravovalo už veľmi dávno. Malo to ale dva dôvody. V prvom rade, keďže neboli chladnicky, museli nejako to maslo upraviť, aby dlhšie vydržalo a zároveň sa dalo na ňom aj vysmážať bez toho, aby sa pripaľovalo. Podľa múdrych kníh o Ájurvéde sa volá ghí, a je vraj elixírom života. Aj keď sa z masla pripravuje, má úplne iné vlastnosti. Viaže na seba toxíny rozpustné v tukoch a odvádza ich z tela. Je lepšie stráviteľné ako rastlinné oleje.
Dnes si ho robím aj ja a používam ho na opekanie zeleniny, do polievky a osvedčilo sa mi aj na vysmážanie sladkých aj slaných placiek. Vôbec sa nepripaľuje a chuť je jedna báseň. Príprava nie je vôbec zložitá, ale výsledok stojí za to.
Maslo pomaly zohrievam v hrnci s hrubým dnom až začne vrieť, dôležité je to „pomaly“, pretože by sa mohlo spáliť. Po krátkej dobe sa na povrchu objaví pena, oheň vtedy znížim na minimum, a penu postupne zberám. Nechám prebublávať až kým nie je úplne číre, ale musí ostať krásne zlatožlté. Na spodu sa zvykne vytvoriť zrazenina, ale žiadny strach, je chutná, dá sa použiť na poliatie kaše, zeleniny, alebo len tak s chlebom hneď zjesť. Číre maslo precedím do čistého pohára a nechám otvorené vychladnúť. Môže sa skladovať aj mimo chladničky, nič sa mu nestane a je dobré aj mesiac. Ja ho dávam do chladničky, lebo tam sa mi lepšie zmestí, ale nemusí sa.
Komentáre