Tento rok bol pre nás osobitne významný, čo sa záhrady a pestovania týka. Namiesto malej záhrady v záhradkárskej osade kúsok za mestom, pri hlavnej ceste, sme sa rozhodli začať hospodáriť na podstatne väčšej ploche, v záhrade na dedine neďaleko mesta. Človek neznalý by povedal, že sme v starej záhrade naložili motyky, rýle a fúrik na vlečku za auto a previezli náradie do novej záhrady. No my sme sa rozhodli vziať si sobou toho oveľa viac!
Aj keď sme o novej záhrade uvažovali už skôr, neprestali sme sa starať o tú malú záhradku, čo sme mali. Takže sme okrem kosenia trávy a strihania viniča či stromkov občas aj nejaké stromčeky či vinič dokúpili. A Olinka neprestávala v dokončovaní skalky.
Keď sme mali podpísanú kúpnu zmluvu, začali sme pripravovať plán sťahovania záhrady. Áno, dobre čítate, chceli sme presťahovať nie len náradie, ale aj rastliny. A tým nemyslím len malé kvety či kríčky egreší. So sebou sme si do novej záhrady vzali aj osem celkom veľkých ovocných stromov a mnoho ovocných aj okrasných kríkov, množstvo cibuľovín a iných kvetov ani nepočítam.
Rastliny sme prevážali podľa lunárneho kalendára, keďže sme im chceli čo najmenej ublížiť a chceli sme im pripraviť ideálne podmienky na zakorenenie v novej pôde. Keď boli všetky rastliny na novom mieste, prišiel čas aj na zvyšok. V lete sme previezli plastovú nádrž na vodu, aby nám pomáhala v letnom polievaní zeleniny.
Spolu s nádržou sme previezli aj dve tony kameňov na skalku. Urobili sme si takú malú brigádu a pár krát sa otočili s požičanou vlečkou za osobné auto. Neskôr v lete sme len s kombíkom vo vhodnom termíne zašli do záhrady pre nejakú oneskorenú rastlinu, s ktorou sa zviezla v aute aj nejaká zvyšná skala a koncom leta sme začali odvážať chodník.
Ten tvorilo stodvadsať betónových kociek, v novej záhrade z nich bude chodník od domu ku studni. Pri zvažovaní, či betón a kamene nechať v záhrade a kúpiť si nové alebo ich odviesť, sme brali do úvahy aj to, že v akom stave vrátime pozemok prenajímateľovi aj fakt, že z novej záhrady do starej je rovnako ďaleko, ako do predajne štrku a kameniva. Takže náklady na dopravu rovnaké, len v starej záhrade už bol materiál zaplatený.
S rastlinami to bolo ťažšie. Mnohé sme si kúpili počas našich dovoleniek po Českej republike. Samozrejme, že sme na jar hľadali po internete, mnohé sa ale cez net kúpiť nedajú. Bolo by nutné sadnúť do auta a precestovať stovky kilometrov, aby sme ich kúpili na pôvodných miestach. Ak ich ešte majú. Sťahovanie záhrady bolo najrozumnejším riešením. Aj keď sa stretlo s obdivom našich nových susedov aj starých známych na strane jednej a s údivom a prekvapením susedov bývalých v starej záhrade. Nikto z nich ešte totiž nezažil presádzanie osemročných stromov…
Prevozom posledného kusu betónu a vnútorného zariadenia chatky aj náradia z nej bude sťahovanie z jednej záhrady do druhej ukončené.
Komentáre