Ako sa nespáliť na slnku

S blížiacim sa letom bude opäť hroziť niektorým ľuďom spálenie pokožky silným slnkom. Aj tomuto problému sa dá úspešne predchádzať a tým nemyslím len drahé opaľovacie krémy a mlieka, ktoré ponúkajú vysoké „faktory“ a kvalitnú ochranu. Ide to pohodlne aj bez nich a netreba k tomu dokonca ani nič kupovať, nič na seba natierať, nič prehĺtať, nikomu platiť. Overil som si to na sebe, prakticky náhodou, no bolo mi to potvrdené aj profesionálmi.

Po zime a zatvorení medzi štyrmi múrmi je naša pokožka citlivá. Stačí ju vystaviť slnku na pár desiatok minút a môže sa ľahko spáliť slnkom, na ktorého silu nie je zvyknutá. Prvým príznakom je začervenanie pokožky, ktorá potom páli aj na dotyk, neznesieme na sebe odev, ktorý každým posunom spôsobuje silnú bolesť. Aj spánok býva problémom.

Prvá pomoc existuje, ale tú vám teraz radiť nebudem. Poradím vám, ako sa nespáliť, aj keby ste boli na silnom slnku od rána a dokonca niekoľko dní.

Práve to „od rána“ je tajomstvom úspechu. Prišiel som na to náhodou, keď sme robili strechu na našom starom dome v záhrade. Majstri tesári a klampiari mali čas práve v tých najväčších horúčavách. Nič nedbali na moje varovanie, že sa uvaríme. A tak sme sa stretli hneď v prvý deň pred domom o siedmej ráno, aby sme do večera stihli čo najväčší kus roboty. Po rozdelení práce a určení zázemia (ktoré som mal na starosti ja, ako hlavný pomocník – nosič a odpratávač) všetci dali dole tričká, ostali len v kraťasoch. A rovnako aj ja. S vedomím, že ak si tričko včas nedám na seba, tak sa spálim na pleciach a na chrbte, ale bude stačiť pol hodinka s mokrým froté uterákom na chrbte a zabránim najhoršej bolesti.

Meniť strechu na dome nie je žiadna poflakovačka, takže sme sa nezastavili až do neskorého obeda. Sadli sme si do tieňa veľkého slnečníka, pojedli, dali si kávu a vtedy som si uvedomil, že všetci sme celý deň na slnku (teplota vzduchu dosahovala k tridsiatkam za jasnej oblohy koncom mája), ale nikto spálený. Ani ja. Tričko som si dal až neskôr, keď sa začalo ochladzovať, ale dosť svetla umožňovalo pokračovať v práci.

Druhý deň sa pracovné tempo ale aj slnečný svit zvýšil. Všetko kulminovalo štvrtý deň, kedy na poludnie teplota prekračovala tridsiatku, ale večer bola nová strecha hotová. Tričká celý deň dole, pravda nejaké pivá sa za tie štyri dni vypili. Ale naše telá boli krásne do hneda opálené. Nikto spálený, ani na kúsku!

To bolo prvý raz, čo som sa na ostrom poludňajšom slnku nespálil. Spýtal som sa svojich majstrov, potvrdili mi to. Keď sa na stavbe vyzlečú do pol pása hneď ráno a od rána, kedy je sila slnka malá, vystavia svoje telá jeho lúčom, tak sa nespália, aj keď na poludnie je slnko rovno nad hlavou. No každý, kto by sa dovtedy pred slnkom chránil a teraz sa vyzliekol, do polhodiny je červený ako rak.

Odvtedy to v záhrade vždy tak robím. Využijem slabšie slnko ráno, aby sa pomaly oprelo do mojej pokožky a potom môžem byť na slnku aj cez poludnie, až do podvečera, kedy sa trochu ochladí. A odvtedy som nebol slnkom spálený. Teda žiadne drahé krémy a spreje, žiadne zázračné superochranné faktory. Zdravý rozum je to, čo nás vždy ochráni.