Napriek tomu, že naše sliepky majú postavené voliéry s plnou strechou, ktorá poskytuje tieň na veľkú plochu výbehu, teplo je aj sliepkam. Od juhu navyše pri pletive rastú v rade vŕby prútikárske, ktoré chránia v lete pred najväčšou horúčavou. No vzduch je aj tak horúci, keď teplomer ukazuje v tieni aj vyše tridsať °C. Ako to sliepky riešia?
Rozpažia. Vyzerajú síce ako silák predvádzajúci svoju muskulatúru, ale pustia si tak k telu trochu viac vzduchu. Termoregulácia sliepkam zabezpečuje dostatok tepla v chladných dňoch, vedia si prikúriť, no klimatizáciou ich príroda neobdarila. Musia využívať hlavne tieň a potom takýto spôsob ochladenia svojho tela.
A prijímajú menej potravy. A teda aj menej nesú. Zato pijú viacej vody. Tej majú našťastie v zásobe dostatok, využívame dažďovú vodu zo strechy kurína, ktorá zo zásobníka tečie potrubím do malých napájačiek. Tým sa zaistí čistota a teda aj nezávadnosť vody.
Znížiť spotrebu vody pomáha zníženie spotreby suchej kŕmnej zmesi alebo pšenice. Samozrejme pšenica aj granule sú sliepkam k dispozícii v zásobníkoch vo voliére, ale ak nie sú púšťané do záhrady, kde majú dostatok trávy, tak sa im rôzna burina dáva do výbehu. A tiež dostávajú pšenicu, máčanú 24 hodín v roztoku acidofilného mlieka. Kyslé prostredie v žalúdku nie je vhodné pre parazitov a konzumácia napučaného zrna znižuje spotrebu vody. A zrýchľuje trávenie sliepok. Máčanie je energeticky menej náročné, ako šrotovanie zrna, a súčasne sú pri tom nižšie straty krmiva, ako pri šrote (až 20%).
Podobné články:
Komentáre