Pod pojmom „čierny orech“ nemyslím odrodu orecha, zvanú aj „americký orech“, hoci aj také pestujeme, ale bežné vlašské orechy, poškodené vrtivkou orechovou, ktorých zelený obal ešte pred dozretím úplne sčernie. Takéto plody niektorí ľudia považujú za zničené a preto ich pod svojimi stromami nezbierajú. A zbytočne sa pripravujú o úrodu. Chce to len trochu svojho času.
Vrtivka orechová, prípadne aj vrtivka americká, táto mucha výrazne zasiahla do pestovania orechov u nás. Jej larvy žijú v zelenej šupke dozrievajúceho orecha, čím ju ničia a napáda ju hniloba, sčernie. No ak invázia týchto múch nie je priveľká, aj takéto čierne orechy po dopadnutí na zem sú zväčša jedlé, len to vyžaduje viac úsilia, ako len pozbierať orechy do vreca. Vlastne by sa dalo povedať, že vrtivka orechová vás chráni pred zlodejmi úrody 😉 Lebo zlodeji sú leniví a často hlúpi. Inak by neboli „odkázaní“ kradnúť 😛
Máme v súčasnosti už celkom dosť statných stromov orecha vlašského, takže aj keď je slabšia úroda, či už pre mráz alebo sucho, plodov je slušné množstvo. Ale keďže slabšia úroda je čoraz častejšie, posadili sme aj ďalšie stromy. Nekupovali sme ich, ale využili sme semenáče, ktoré sa samé objavili v tráve alebo pri plote, kam dávame orechové lístie na elimináciu rastu buriny. Keď boli na nevhodnom mieste, čo je asi polovica z nich, presadili sme ich na lepšie. Povery, často šírené „odbornými“ predajcami a ovocinármi, že semenáč orecha má zlé, malé a tvrdé plody, a rodí až tak po pätnástich rokoch, môžu byť pravdivé u niektorých semenáčov. U nás všetky semenáče všetkého ovocia sú tak na 60% skvelé, čo do kvality a chuti plodov. Pravda, my sa predajom stromčekov neživíme, tak si môžeme dovoliť šíriť pravdu 🙂 No a tie, čo v priebehu rastu nebodaj uschnú (asi do 3% výsadby, zväčša kupovaných stromčekov) alebo sa ukážu ako plodovo nevhodné, tak sú „energeticky zhodnotené“. Čo je pri zadarmóznych stromoch vždy plus pre naše gazdovstvo, žiadna strata.
Takže orechy pod stromami zbierame, aj keď je šupka čierna a suchá. Dôkladne ich priateľka očistí malým nožíkom a potom vyumýva, trením o seba v malom vedierku. Jeden sused to robí „vo veľkom“, hrabľami vo fúriku 😉 Máme odskúšané, že dve vody stačia. Umyté orechy idú v malom množstve do vriec napríklad od zemiakov, ale osvedčili sa aj sieťky, v ktorých niektoré firmy predávajú športové topánky 😉 Vrecká visia na prievane, čo je u nás najprv bočná strana prístreška s veľkým previsom (a už sa dokončuje ďalší – teda dokončuje, on sa na nič nehrá, dokončujem ho ja 😉 ) Po zhromaždení (dve tri malé vrecká do jedného) potom visia na gangu na južnej strane. Sucho a prievan 🙂
Ešte v priebehu čistenia občas nejaký plod otvoríme, potvrdzuje sa to, čo aj pri čistení suchých. Väčšina z nich je v poriadku, jedlá. Ale nazmar nevyjdú ani tie zlé. Pretože u nás sa denne očistí najmenej dvadsať orechov, máme z nich celkom dosť škrupín. V lete ich využívame pri čistení sliepok, v zime si nimi kúrime v dome.
Podobné články:
Prečítajte si tiež:
Komentáre