Ako často človek sedí a kde sedí si uvedomíte, až keď sedieť nemôžete. Mne sa to stalo dvakrát v živote. Prvý raz pred dvanástimi rokmi, kedy som okrem zamestnania nemal nič, len svoje koníčky. A teraz v lete, kedy som nemal zamestnanie, zato rozľahlú záhradu, sliepky, psíka a to všetko na dedine pár kilometrov od bydliska. Poviete si, čo má gazdovstvo so zákazom sedenia?
Dôvodom, prečo nemôžem ešte stále sedieť je poškodená medzistavcová platnička bedernej časti chrbtice. OK, takže postávam, prípadne chodím a keď už mi to robí problémy, tak si ľahnem. A cvičím. Áno, cvičiť sa dá aj po ležiačky. Čo sa po ležiačky robiť nedá, je šoférovanie auta. Takže na poštu alebo do blízkych potravín smelo zájdem a aj ľahší nákup odnesiem. No do hypermarketu na druhý koniec mesta je to už pešo trochu z ruky a autom ísť nemôžem, hoci stojí pred domom, pretože ešte stále nemôžem sedieť…
No a do našej záhrady sa tiež autom nedostanem. Napadlo ma, ako práve teraz určite aj vás, chodiť autobusom. Na zastávku to mám pár stometrov doma aj tam. Lenže tie spoje. „Priamy spoj“ to robí okružnou cestou po okrese, takže mu to trvá skoro hodinu. S prestupom najkratšou cestou to je dvakrát desať minút s čakaním desať minút. Ideálne, tých pár minút v autobuse postojím, aj na zastávke, to ma chrbát bolieť ani nezačne. Lenže také spoje sú dva popoludní a domov ide posledný okolo tretej… Skôr, ako príde ten druhý. Takže v podstate mi je dotovaná prímestská autobusová doprava nanič.
Je to asi sedem kilometrov, cez jeden kopec, polovica po frekventovanej ceste prvej triedy. Túla sa po nej veľa chodcov, ale že by som to chcel absolvovať dvakrát denne? A chodiť po ceste v noci… Odhadujem, že by som „cestovaním“ strávil také štyri hodiny denne. Takže aj toto je úvaha smerom nanič.
Bicyklom by to bolo rýchlejšie, lenže na ten som pre záhradu nemal niekoľko rokov čas a tak by potreboval minimálne plášte a duše vymeniť. A potom, ja nemôžem ani na bicykli sedieť.
Potom mi to svitlo. Elektrokolobežka je riešením môjho problému! Na nej nesedím, ale stojím, to môžem. Nemusím sa odrážať (namáhať chorý chrbát), ide aj sama. Doma ju strčím do výťahu a vyveziem do bytu. V podstate ju zloženú môžem zobrať aj do toho autobusu, keby bolo treba. Autobusom tam a kolobežkou naspäť 😀
Ako najvhodnejší kandidát pre jazdu nie len po meste, ale aj po okreske, sa mi javí elektrokolobežka Hecht 5189 s LiIon batériou 36 V, rýchlosťou do 25 km/h a dojazdom 30 km, teda dvojnásobkom toho, čo potrebujem medzi nabíjaním. Má aj svetlá, takže aj večer sa domov dostanem bezpečne. Len si pre istotu asi budem brávať svoju cyklistickú helmu, niektorí šoféri sú hovadá.
Plnú rýchlosť asi nevyužijem, ale aj 7-8 km za hodinu je rýchlejšie, ako pešo a hlavne nemusím sám do kopca. Na chrbát si hodím ruksak a môžem si odviesť nie len jedlo ale aj zeleninu domov. Pomocou elektrokolobežky sa dostanem do záhrady a môžem sa postarať aj o hydinu aj o psíka a je mi jedno, kedy a pre koho vlastne jazdia tie autobusy. A v byte to nezavadzia.
Komentáre