Sú geneticky modifikované potraviny bezpečné?

Pri vyslovení slovného spojenia GM potraviny viacerí spozornejú. Hoci niektorí ani nevedia, o čo presne ide. Niekde o nich už počuli a jesť ich nechcú. Sú však aj takí, ktorí ich obhajujú. Tvrdia, že sú pre ľudstvo dobrodením. Keďže nás je na zemeguli stále viac a klasické potraviny už na obživu vraj nestačia. Že by teda boli geneticky modifikované potraviny riešením?

Ak by aj zmenou v genetickej výbave vznikli také rastliny, ktoré lepšie odolávajú suchu či rôznym chorobám, dostatok potravín pre všetkých to ešte zaručiť nemusí. Zvlášť keď nimi bude disponovať len zopár vyvolených. A budú vôbec zdraviu prospešné?

Čo je geneticky modifikovaná (GM) potravina

Je to vlastne potravina, vyrobená z geneticky modifikovanej teda zmenenej plodiny. GM plodina je klasická plodina. Ibaže pomocou zmien v génoch získa určité požadované vlastnosti. Napríklad odolnosť voči postrekom alebo voči škodcom.

Najznámejším príkladom génovej zmeny sú plodiny ako kukurica a sója. Keďže tieto plodiny sa pestujú na veľkých plochách, výskyt škodcov a buriny by mohol zvýšiť náklady a zároveň znížiť úrodu. Preto sa pomocou génov upravujú vlastnosti týchto plodín. A tak kukurica dostane gén, ktorý zabezpečí, že sa priamo v nej bude tvoriť jed proti najznámejšiemu škodcovi. Podľa zástancov tohto postupu sa týmto obmedzí výskyt škodcu a samozrejme zníži množstvo postrekov.

So sójou je to podobné. U nej sa zmenou génov získa odolnosť voči totálnemu herbicídu, čiže prípravku na ničenie burín. Pole s takto zmenenou sójou potom môže pestovateľ bez problémov striekať aj niekoľko krát ročne. Buriny to neprežijú. No naša „vylepšená“ sója áno.

Aby sme nezostali len pri rastlinách. Treba spomenúť, že pomocou génov sa upravujú aj niektoré živočíchy, vírusy či baktérie. Častým dôvodom je napríklad získanie väčšieho podielu svaloviny u rýb chovaných vo veľkochovoch. Alebo zvýšenie obsahu 3-omega mastných kyselín či zlepšenie odolnosti chovaných hospodárskych zvierat proti infekčným chorobám.

Aké sú riziká GM potravín?

Mohlo by sa zdať, že GM potraviny sú pre ľudí veľkým prínosom. No keďže sa využívajú relatívne krátku dobu, na hodnotenie prípadných vedľajších účinkov dlhodobého konzumovania takýchto potravín je možno priskoro. Aj tak mi nedá sa nad tým nezamyslieť.

Ak teda kukurica už v sebe obsahuje jed proti škodcom, čo sa s ním stane, keď ju zjem? Neuškodí mi? Enzýmy síce spravia svoje, ale čo keď na všetko nestačia?

A sója? Koľkokrát ju pestovateľ postrieka, kým vyrastie? Koľko zvyškov postreku v nej ostane? A čo to spraví so mnou?

O zamorených poliach a spodnej vode ani nehovoriac.

Ako zistím, či tá ktorá potravina je GM?

O tom, či chceme alebo nechceme konzumovať GM potraviny, by sme mali mať možnosť rozhodnúť sami. V konečnom dôsledku tomu, bohužiaľ, tak nie je. V USA, ktoré sú najväčším producentom GM potravín, sa tieto dokonca nemusia ani označovať. A tak ich vlastne ľudia jedia bez toho, aby o tom vedeli. V EÚ je označovanie povinné. Keď je to potravina určená na priamu spotrebu a obsahuje viac ako 1% použitých GM prímesí.

Vieme však, že GM plodiny sa používajú na kŕmne účely. A vo veľkom. Tu sa už nedozvieme, či práve kus hovädziny, ktorý sme si kúpili v obchode, nepochádza z kravy kŕmenej GM kukuricou. S najväčšou pravdepodobnosťou áno. Aj náš obľúbený glukózový sirup je vyrobený pravdepodobne z kukurice GM.

Vyhnúť sa GM potravinám vlastne ani nedá. Ibaže aký dopad bude mať ich dlhodobá konzumácia na naše zdravie, to je otázkou budúcnosti. Možnože súčasný zvýšený výskyt alergií, rakoviny či neplodnosti je len začiatok.