Štedrovečerný zemiakový šalát

Zemiakový šalát chystáme dva krát za rok. Na Vianoce a na Veľkú noc. Je to pre mňa sviatok nie len v kalendári a v duši, ale aj v kuchyni. Varí totiž môj priateľ. Nie, že by inokedy nevaril. Takú kávu aj čaj varí aj tak najčastejšie on. Ale inak ho doma máme za špecialistu hlavne na ten šalát.

A robí ho úplne iný, na aký som bola zvyknutá z maminej kuchyne. Pestrejší. Farebnejší. A chuťovo jemnejší. A tak sa ani nečudujem, že nám všetkým tak chutí.

A ako to u nás doma prebieha?

Na Štedrý deň už od rána postupne pripravujem základné suroviny ja. Naparím zemiaky v šupke. Uvarím cestovinové mašličky al dente. Aj vajíčka na tvrdo. Zeleninku pripravujem tiež na pare. Nakrájanej čerstvej mrkve, mrazenému hrášku a kukurici stačí dvadsať minút. Všetky tieto suroviny sú akurát vychladnuté a očistené, keď príde čas ísť do kostola. A keďže môj priateľ do kostola nechodí, nastupuje „na smenu“ do kuchyne. Ešte predtým, než odídem z domu, musí mať nachystané aj ďalšie dôležité ingrediencie. Ale tie stačí, keď sú niekde na viditeľnom mieste. Cibuľu, tú si očistí a nakrája aj sám. Sterilizované uhorky a majonézu chce mať tiež po ruke.

Kým sa my ostatní modlíme, samozrejme aj za neho, on pracuje. A keď sa vrátime z kostola, šalát je hotový. Vrátane umytého riadu.

Tento rok to však bolo trochu inak. Tiež som všetky suroviny nachystala ako obyčajne. No dohodli sme sa, po vlaňajších skúsenostiach s „majolenkou“, ktorá vlastne majonézou ani nie je, že si svoju majonézu vyrobíme sami. Podľa jednoduchého receptu Jardu Žídeka to bude raz-dva.

A tak keď sme prišli z kostola, všetko na šalát bolo hotové, zamiešané. Riad umytý. Jediné, čo chýbalo, bola záverečná bodka v podobe majonézy. Opásala som si teda kedysi vlastnoručne ušitú kvietkovanú zásteru, odmerala potrebné ingrediencie a zapla ponorný mixér. Kým my sme s priateľom šľahali majonézu, dcéra zatiaľ opiekla plátky tresky na ghí.

Spoločnými silami sme tak mali večeru hotovú za pár minút a mohli tak zasadnúť k slávnostnému stolu.

Majonéza podľa šéfkuchára Žídeka

Do nádoby na šľahanie dáme

• ½ hrnčeka dobre vychladeného plnotučného mlieka
• 1 ČL cukru, štipku soli
• šťavu z polovice citróna

za stáleho šľahania po kvapkách pridávame

• 1 hrnček oleja (ja som dala slnečnicový)

Po niekoľkých minútach je majonéza hotová. Ani hustá ani riedka. Tak akurát.