Nedávno som sem dával video o odvodnení našej záhrady. Dnes panuje v celej záhrade sucho, voda v járkoch už dávno netečie. No pri prezeraní videí, ako to bolo na jar, som si uvedomil, aké zvuky sa nesú podvečernou záhradou. Do záhrady chodíme radi aj preto, že je tam kľud a ticho. Ale ticho zdanlivé. Príroda je plná zvukov, ktoré ani nevnímame. Natočil som video práve kvôli týmto zvukom.
V meste sme už zvyknutí na všelijaký hluk. Rachotiace autá na cestách a iné ruchy civilizácie podvedome nevnímame, no náš organizmus ich vníma stále. Sú jedným zo zdrojov stresu. Permanentnej únavy, ktorá na nás pôsobí. Tento tlak sa telo snaží odbúravať, ale stojí ho to energiu, vysiľuje.
Aj preto radi zostávame v záhrade aj podvečer, keď už máme všetko hotové. Ten kľud pôsobí blahodárne. Len si tak sedíme v kreslách alebo sa prejdeme po záhrade a vnímame to ticho. Či skôr tiché zvuky prírody. Väčšinou sa pred zotmením aj vietor ukľudní, slnko svieti len cez stromy na kopci alebo pred chvíľu zaň zapadlo. Na krajinu padá uvoľnenie.
Viem si živo predstaviť, že by som nemusel večer sadnúť do auta a vracať sa do rušného mesta. Možno to aj jedného dňa tak urobím. No zatiaľ som rád, že tu môžem každý večer byť a užívať si tú nádheru, to relatívne ticho a ten pokoj, ktorý tu panuje.
Ponúkam aj vám možnosť kochať sa podvečernými zvukmi našej záhrady.
