Denník pozitívneho I.

Dnes predpoludním som bol na objednanom PCR teste. Bolo to za posledných 7 dní prvý raz, čo som opustil panelákový byt okresného mesta. Pretože som bol v karanténe po kontakte s osobou, ktorá sa minulú stredu stala covid-pozitívnou. Mám „šťastie“, že viem sám trasovať, ako sa stalo, že som ochorel touto chorobou. Podľa niektorých banálnou, podľa niektorých vážnou. Ako to teda so mnou je?



Pôvodne som testovanie mohol mať za sebou už včera, ale to by som musel v týchto mrazoch cestovať 40 km do iného okresu. A ja rád jazdím autom. To by som ale nemohol mať pocit, že moje auto na tom nie je práve najlepšie, drobné patálie sa objavili pár dní pred tým, ako som sa dozvedel, že kontakt je covid-pozitívny. A už som nestihol dať auto do takého poriadku, aby som bol presvedčený o jeho spoľahlivosti.

Tak som požiadal telefonicky na NCZI o zmenu miesta. A s tým sa zviezla aj zmena termínu. Deň hore-dolu už nehrá rolu pri tých dňoch, čo budeme obaja spolu doma zavretí. Áno, pozitívna bola najprv moja priateľka, bývame spolu. A je možné, že sa nakazila v práci, ak by bola pravda, že mladá šéfka navštevovala svojho pozitívneho priateľa a každé ráno obsluhovala zákazníkov. No a keď po vyše týždni večer oznámila svoju pozitivitu, neostalo kolegyniam nič, len sa zaregistrovať na PCR testy. Len mi nejde do hlavy, ako sa mohlo stať, že PCR test, samozrejme negatívny, bol robený skôr, ako by to vychádzalo podľa vyhlášky. No príznaky nezvyknú klamať a v správny čas robený antigénový čas samozrejme bol červený. Osoba je pozitívna. A tak sme doma už týždeň zavretí. Ešte že som stihol nakúpiť dosť zásob na prvých desať dní, keď som sa dozvedel, čo mladá v práci vystrája a predpokladal, čo sa všetko môže stať. Neuspokojená ostala len jedna moja potreba. Rozjeb@ť niekomu ten ksicht pre jeho chamtivosť a bezohľadnosť.

Takže som sa dnes predpoludním obliekol, teplo, aby som ešte aj neprechladol, lebo teploty boli stále mínusové, a vybral sa na testovacie miesto. Dobre som si to časove naplánoval a hneď po príchode som sa nahlásil a už o minútu som mal paličku v oboch nosných dierkach. Horšie to bolo s hrdlom. Napínalo ma na zvracanie, ale poctivo som jedlo dojedol tri hodiny pred testom a kávu dopil dve a pol hodiny pred testom. Takže hoci ma napínalo, zbytočne dve zdravotníčky stáli bokom odo mňa pripravené uskočiť, zvracanie nehrozilo. Vysvetlil som im, že podobné problémy mávam aj u zubára, tam to ale riešim homeopatiou, čo som dnes neurobil v snahe neovplyvniť test. Dobre som predýchal, otvoril ústa a na dva pokusy to mali. Dúfam, že to mám aj ja, lebo podľa príznakov, konzultovaných s lekárom, korunku mám.

A tak som doma opäť zavretý a čakám na výsledok PCR testu na na SARS-COV-2. Cítim sa dobre a že nemôžem von ma zatiaľ ani tak nemrzí. Vonku sú mrazy, aj keď občas svieti slniečko. Iste, že by som v záhrade bol radšej, ale to, čo musím dokončiť, vyžaduje niekoľko hodín cez deň teplotu nad 5 °C a radšej k desiatim. Takže robím inde iné veci, ktoré robiť môžem. Naraz získaný voľný čas môžem premrhať alebo využiť. Ako každý.

Majte sa a hlavu hore. Nezabíja vírus, ale strach. A ten som nikdy nemal 🙂

2 myšlienky na “Denník pozitívneho I.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.