Keď sme v roku 2008 zažívali finančnú krízu a prekonávali rok nato jej dôsledky, pár ľudí sa nechalo počuť, že je to len začiatok a nasledujúca kríza bude oveľa horšia. Mnohí sme nechápali, nemajúc skúsenosti, čo by mohlo byť ešte horšie. O to ťažšie sa nám prekonávajú dôsledky terajšej krízy. A kto nemá kus svojej vlastnej zeme, mal by naozaj čo najskôr zohnať pozemok v dostupnej vzdialenosti a konečne začať robiť niečo na zmiernenie dôsledkov toho, čo sa na nás stále valí.
Kým v minulej kríze išlo prevážne o optimalizáciu nákladov podnikateľov a najmä nadnárodných koncernov a neskôr sa mzdy v niektorých pozíciách dostali na pôvodnú či ešte vyššiu úroveň, teraz začína ísť mnohým profesiám doslova o život. Kým v minulosti bol pokles tržieb živnostníkov a podnikateľov spôsobený „len“ nedostatkom peňazí ich zákazníkov, dnes je to oveľa horšie. Mnohým ľuďom je zakazované pracovať a zarábať si, tlačiac ich tak do zbavovania sa majetku (po predkoch) v záujme prežitia. Zlatí komunisti a ich znárodňovanie.
Pre mnoho ľudí je tak problém získať peniaze na život. Situácia sa ale zrazu môže javiť úplne inak, ak si položíme kardinálnu otázku: Na čo potrebujete peniaze?
Nie, nechcem tým provokovať. Len si skutočne a pravdivo odpovedzte na otázku, načo v živote potrebujete peniaze? Keď si odmyslíme nezmysly typu „nový smartfón, dovolenka v Thajsku alebo kabelku podľa poslednej módy, aby som v kolektíve priateliek nevyzerala ako socka“, tak potom zistíte, že peniaze potrebujete na dve veci. Aby ste si zaistili bývanie a aby ste si zabezpečili potraviny. A tak všetci chodia do zamestnania (ak majú to šťastie, že im vláda pracovať dovolí) a do obchodov a potom trávia čas jeho zabíjaním na sociálnych sieťach alebo pred televízorom. To skutočne chcete takto zostarnúť? To ste si skutočne takto predstavovali svoj život, keď ste boli mladí?
No keď do zamestnania nechodíte, či už pre karanténu, alebo lockdown, máte prebytok času a nedostatok peňazí. Tráviť ešte viac času pred televízorom alebo obrazovkou PC možno vyrieši prebytok času, ale nie nedostatok peňazí, teda nedostatok potravín. Lebo bez peňazí vám potraviny v obchode nedajú. A bývanie vám zoberú až po niekoľkých mesiacoch jeho neplatenia. Skutočne je čas na nič nerobenie a čas je vhodné zabíjať?
Život nie je pre sprostých
Môže vám to pripadať vulgárne, ale život „není peříčko“. Takže občas použijem formulku „To nie je pre sprostých“ aj v rozhovoroch, najmä keď počúvam nezmyselné a neodôvodnené námietky najmä lenivejšej či naivnejšej časti populácie. Môžete sa teraz uraziť alebo zamyslieť a zmeniť svoj život k lepšiemu. Vlastne nemusíte nič, prežitie nie je povinné.
Fascinujú ma ľudia, ktorí majú za domom (na dedine) veľký pozemok, ale ich problémom je, ako v lete čo najskôr pokosiť trávu a spáliť ju a neustále hľadajú nejaké zamestnanie (v meste, kam treba dochádzať), aby si zarobili na chlieb, mlieko, mäso, ovocie, zeleninu, zemiaky… Všetko, čo by vyrástlo v ich záhrade, keby každé ráno nešli naštartovať auto, ale namierili si to opačnou stranou. Do záhrady, ktorú už majú, len nevyužívajú jej potenciál, navyše aj ten benzín do kosačky musia kúpiť. A hoci nech aj chodia do zamestnania, ale po práci premrhať toľko času na facebook a seriály?
Nedávno som asistoval pri výbere pozemku vhodného na vidiecku záhradu. Človek zamestnaný na plný úväzok, bývajúci v meste, hľadal oázu pokoja na víkendy a tiež ako zázemie pre svoju potravinovú bezpečnosť. Pri tom prišla reč aj na to, aký veľký pozemok je dosť veľký ale nie malý. Nuž záleží od viacerých faktorov.
V prvom rade sa treba rozhodnúť, ako bude pozemok využívaný. Či to bude traktorom zorané či rýľom prevrátené miesto alebo permakultúrna záhrada. Teda koľko driny a energie chcete do toho vkladať a koľko vám dovolí chrbát, kým začne bolieť. Ako som vravel, záhrada nie je pre sprostých.
Potom je potrebné vedieť, aké potraviny a pre koľkých ľudí chcete produkovať. Prekvapujúco ani nemusí ísť o veľký pozemok, ako sa na všetko ide s rozumom. A čiastočnú sebestačnosť a najmä nezávislosť vám dokáže zaistiť široký sortiment pestovaných plodín medzi ovocím aj zeleninou. To je dôležité aj s ohľadom na často sa vyskytujúce obdobia sucha či naopak daždivé dekády, jarné mrazy či letné horúčavy. Skrátka mať voči nepriazni počasia viac „želiezok v ohni“.
Nemyslím si, že k zmene (zhoršeniu) situácie dôjde skokom. Skôr si myslím, že sa to bude zhoršovať postupne, pomaly. Tak, aby sme boli postupne pripravovaní najmä infláciou o všetky úspory. Ale že rastú aj ceny potravín je neodškriepiteľným faktom. A že sa znižujú príjmy či priamo ľudia prichádzajú o možnosti pravidelného príjmu, druhým. Je teda najvyšší čas, kým ešte aké-také úspory máte, zamyslieť sa nad kúpou vhodného pozemku. Kľudne so starým domom, nevhodným na bývanie. Stačí, že si máte kde uložiť náradie a skryť sa pri zhoršenom počasí. Hlavne, aby ste mali miesto, kde založíte záhony, namnožíte si ríbezle aj egreše, vysadíte orechy aj lieskovce, hrušky aj jablone, k nim slivky a muchovníky, nejaké hrozno. Stromy a kríky, ktoré nie sú drahé alebo si ich zakoreníte z odrezkov, ktoré vám môžu poskytnúť susedia pri jarnom reze viniča či ovocnín. Hlavne aby ste mali plody, ktorých pestovanie nie je náročné a skladovanie je jednoduché alebo ich dokážete postupne s časom dozrievania ihneď konzumovať. A časť potravín tak nemusíte kupovať. A nepotrebujete teda na ne peniaze.
Šetriť (a investovať) treba vtedy, kým je z čoho.
Komentáre