August roka 2025 bol vo svojej polovici obzvlášť horúci a suchý. A kto pestuje zeleninu, mal kopu práce s jej zavlažovaním, aby ochránil svoju úrodu. Kým je voda v studni a sily stačia, nie je dôvod sa nejako obmedzovať, nehrozí kríza. Ale každá úspora sa počíta.
A tak sa susedka pochválila, že s uhorkami to „už zabalila“. Zlikvidovala kompletné porasty uhoriek nakladačiek popri pevných oporách z kari-sietí, pretože nakladačiek už má tých sedemdesiat pohárov. A keď porast zlikviduje, nebude to musieť každý deň polievať. Škoda, že to nezamulčuje, aby pôda zbytočne nevysychala, ale keď tú trávu potrebuje…
My uhorky ešte polievame. Nepestujeme nakladačky, máme radi šalátové uhorky. A pestujeme ich tak, že dozrievajú pozdejšie a jeme ich „natur“, bez nejakej úpravy, dochucovania a tak. Jednoducho odtrhneme a zjeme. K raňajkám alebo k obedu alebo k večeri. Nechcem polemizovať, či sedemdesiat pohárov je veľa alebo málo, pretože nevieme, aké veľké sú to zaváracie poháre. Pretože pre nás je aj jeden pohár veľa. Neradi totiž konzumujeme ocot, roztok kyseliny octovej, teda kyseliny etánovej. Nie, preto, že je to chémia, lebo v tele človeka je všetko (bio)chémia. Pretože to podľa nás je zbytočná prísada do jedál.
Na internete nájdete všelijaké informácie o octe. Že podporuje trávenie, lebo zvyšuje kyslosť v žalúdku. No neviem, či je veľa silnejších kyselín, ako žalúdočné šťavy, kyselina soľná. Vraj ani kostiam neubližuje, lebo o vyplavovaní vápnika z kostí sú to vraj fámy. A chválospevy stránok, propagujúcich výrobcov a predajcov všelijakých príchutí octa je škoda komentovať, však komercia, veď vieme. Skrátka my octom ochutené kyslé potraviny nevyhľadávame a keď sa dá, vždy ich odmietneme. Ak budeme mať v krátkej budúcnosti chuť a najmä čas, budeme jesť nie kyslé octové uhorky, ale kyslé kvasené uhorky. A uhorky kvasené mliečnym kvasením je teda niečo úplne iné…
A na to sú naše šalátové uhorky ako stvorené. Nejaké štvorlitrové sklenené poháre na ne už máme prichystané, aj priestory, kde to môžeme uložiť, len ešte nám veľa času, popri zamestnaní, zaberá budovanie nášho gazdovstva a nášho zázemia. Tak zatiaľ uhorky nekonzervujeme, všetky zjeme surové čerstvé a preto ich stále ešte polievame, aby nám ďalej rástli, kým naozaj nebude po nich, začiatkom jesene ich zvykne zlikvidovať pleseň.
Podobné články:
Komentáre