Výborným osviežením v letných horúčavách sú nepochybne práve dozrievajúce červené paradajky. Veď stačí obyčajný dobrý chlieb, k tomu trochu masla, jedna či dve paradajky a skvelé jedlo je hotové. Či bude naozaj nielen chutné, ale aj voňavé, závisí od nášho výberu paradajok. Kto si však v júli zájde namiesto na trh radšej do supermarketu a kúpi si tam dovozové španielske paradajky, podľa mňa buď nerozmýšľa alebo na všetko kašle. Aj na svoje zdravie. Veď rozdiel, nielen v chuti, ale aj v kvalite a množstve obsahových látok, je podstatný.
moja prvá úroda
Tie dovozové možno dozrievajú v Španielsku práve teraz, v júli, ale keďže k nám precestujú stovky kilometrov, musia sa zbierať ešte nezrelé. Sfarbujú sa, naschvál nehovorím, že dozrievajú, len cestou v kamiónoch. Nikdy nebudú také chutné a voňavé ako tie, ktoré si kúpite na trhu priamo od pestovateľa. A to nehovorím o telu prospešných látkach. Je veľmi pravdepodobné, že naše paradajky, zo slovenského poľa, boli ráno ešte na rastline, čerpali živiny zo zeme a zo slniečka. Sú teda sú naozaj čerstvé, plné energie a živín.
Extra trieda sú však paradajky, ktoré si vypestujete sami. Vždy viete, čím ste ich poliali alebo prihnojili. Odtrhnete ich len vtedy, keď sú naozaj zrelé. Kto nemá dosť veľkú záhradu, postačí mu na ich dopestovanie aj balkón. Kríčkové paradajky, ktoré pestujem aj ja, sú úplne nenáročné.
Darí sa im výborne aj na balkóne orientovanom na juh, kde celý deň pečie slnko. Nevadia im ani horúčavy, čo u nás pretrvávajú už niekoľko dní. Len sú akosi viac smädné. Teraz vyžadujú zálievku minimálne dva krát denne. Spotrebujem pri tom zakaždým 6 litrov vody. Ale výsledok určite stojí za to.
Práve včera sme ochutnali prvú „úrodu“. Množstvo by síce na kečup nestačilo, ale chuťový zážitok to určite bol. Krásna farba, hladký povrch a chuť jemná sladko-kyslá. Skrátka lahôdka.
Takto chutí naozajstná paradajka!
