V našej domácnosti sme sa rozhodli konsolidovať už dávno. A podstatou našej konsolidácie je úspora na strane výdavkov a navýšenie na strane dlhodobých investícií. A najmä recyklovanie vo vnútri našej domácnosti. Kým niečo vyhodíme, náležite to opotrebujeme na rôzne účely. Čo je pre iného odpad, je pre nás produkt, prípadne medziprodukt. Veľa nám nechýba do uzatvorenej ekonomiky.
Väčšina ľudí uvažuje spôsobom, ako za zarobené peniaze získať čo najvyššiu hodnotu (pre nich). My skôr uvažujeme, ako za disponibilný čas získať najvyššiu hodnotu (pre nás). Pretože každý človek má zhruba 8 hodín denne na spánok, osem hodín na prácu pre peniaze (a dane) a osem hodín na míňanie tých peňazí (aby mu ich zdanili znova). Človek ak chce v tomto systéme získať viac peňazí, musí zmeniť otrokára, ehm, prepáčte, mal som na mysli zamestnávateľa, samozrejme, a nejak si vydupať (o niečo) vyšší plat. Človek rozumný uvažuje inak: Ak mám k dispozícii šestnásť hodín na prácu pre seba aj jedlo a oddych, čo môžem urobiť, aby som získal (dlhodobo) čo najväčší osoh? Nie peniaze, lebo tie vám asi nikto za takéto uvažovanie neposkytne. Ale viete si predstaviť, že časť takto „ušetrených“ hodín venujete niečomu, čo sa neskôr premení na „peniaze“, ktoré nemusíte vynaložiť, takže ich ani nemusíte zarobiť? Teda nemusíte pre otrokára vyprodukovať hodnotu, aby bolo nie len pre vás, ale aj pre neho a pre štát, teda zisk, dane a odvody.
Typickým príkladom je záhrada. Svojou prácou na pôde vyprodukujete určité množstvo potravín, za ktoré by ste v obchode museli zaplatiť určitú sumu peňazí, a aby ste mohli, museli by ste tie peniaze, po zdanení, dostať od zamestnávateľa, ktorý vami vyprodukovanú hodnotu musí zase ponúknuť inému podnikateľovi alebo inému občanovi, aby od nich získal peniaze na svoj zisk a vašu odmenu plus dane a odvody, a samozrejme aj dane z celej transakcie. Takže aby ste mali potraviny za sto eur, musíte vyprodukovať hodnotu najmenej tristo eur, v skutočnosti ale skôr ide o päťsto eur, nech sú všetci „nažratí“ a vy nehladujete. Takže váš víkendový nákupný košík za stovku má zrazu úplne inú hodnotu…
To len na margo toho, že niekto tvrdí, že vyprodukovať doma ovocie a zeleninu je dva až tri razy drahšie, ako si ho kúpiť v obchode. A to prosím porovnávame len kilogram masy, bez zohľadnenia skutočného obsahu výživových látok, minerálov a vitamínov, pretože vieme, že priemyselne produkované produkty ovocia a zeleniny ich majú menej, ako polovičné…
Polovičný úväzok je riešenie
Pravda len pre tých, ktorí majú vhodné pozemky a vlastnia aj chuť na nich pracovať. Pretože kredit na mobilný signál alebo dáta si na kríkoch nevypestujete, ani ten smartfón, bez ktorého sa takmer nikto nezaobíde, ktorý ale môže byť šikovným pomocníkom nie len pri získavaní vedomostí správneho permakultúrneho a regeneratívneho pestovania, aby ste neničili pôdu a teda ani svoje zdravie a nemuseli kupovať lieky. Lebo aj tie vám vlastne na záhrade môžu vyrásť, len keď nedrepíte celé dni v zamestnaní, tak ani nemáte byť z čoho chorí. Najmä ak jete zväčša organickú stravu, ktorú ste si sami vypestovali 😉
Skrátka nejaké peniaze potrebujete. Povedzme taký drevený prístrešok s plechovou strechou, povedzme takých 6x5metrov. Príde partia chlapov a ak nemusia betónovať pätky pod stĺpy, tak za dva dni to majú hotové aj s pauzou na kávu dvakrát denne a obed. No pod dve tisícky sa nedostanete. Pritom materiál stojí asi tisíc eur. Keďže nie ste profesionál a ste na to sám, tak to trvá najmenej päť dní, možno s tým „zabijete“ aj víkend. Ale tisícku ušetríte. Možno trochu viac. Zarobíte v zamestnaní tisícku čistého, čo vám zostala, za týždeň? Dovolím si pochybovať, vidím to skôr na ten mesiac. Ale prístrešok v hodnote (práce) tisíc, ten by ste za týždeň zvládli. A tri týždne vám zostávajú na prácu na iných hodnotách vášho života. Môžete napríklad pripravovať palivové drevo, a tiež na tom čosi ušetriť.
Ak môžete len časť „fondu pracovnej doby“ pracovať na štát a zamestnávateľa (a na to drevo na prístrešok 😉 ), a druhú časť výhradne na seba, získate omnoho viac. V kvalite aj kvantite. A zostane vám dosť peňazí na nákup vecí, ktoré sa vám produkovať vo vlastnej réžii nedarí alebo skutočne nevyplatí. Ale také hubky na riad v kuchyni alebo na umývanie čohokoľvek na dedine skutočne kupovať nemusíte, tie vám vyrastú aj samé 😉
Rovnako tak môžete mať doma aj zdroj „destilovanej“ vody. Destilovanej píšem v úvodzovkách preto, že aj tá kupovaná, mimo lekárne, vlastne nie je destilovaná, ale demineralizovaná. A takú my získavame z elektrického odvlhčovača vzduchu, ktorý nám pomáha udržiavať priaznivú klímu v zadných miestnostiach nášho rekonštruovaného, no predsa len staršieho domu. Nebeží nepretržite, lebo pri vetraní ani nemá zmysel, aby bežal, ale viac, ako 200 dní v roku, aj vďaka tomu, že je napájaný výhradne elektrinou z našej fotovoltickej elektrárne. Ktorú som staval sám, takže jej náklady sú približne tretinové, ako keby som si ju mal nechať stavať firmou 😉 Dá sa povedať, že som si mohol dovoliť byť rok bez trvalého pracovného pomeru, lebo tá elektráreň to úsporou pri stavbe zaplatila 😉 Ale za ten rok som postavil aj jednu malú terasu, opravil kopu vecí okolo domu, podieľal sa na produkcii potravín v hodnote asi tri tisícky eur… A teraz ešte produkujem toľko destilovanej vody tým naším odvlhčovačom, že už ju nemáme kam dávať. Ostrekovače áut sú plné, naparovacia žehlička má zásobu na rok, umývame ňou, čo sa dá.
Odvlhčovač tiež svojím odpadovým teplom temperuje miestnosť, na jar a v jeseni si prikurujeme aj olejovými radiátormi (a nemíňame drevo ani neplatíme za plyn), teplá voda v dome je výhradne z FVE aj v zime, spracovanie ovocia na lekvár funguje na elektrickom sporáku tiež len na FVE. A vlhkosť, vznikajúca pri jeho príprave skončí po prechode odvlhčovačom na vlastnú elektrinu vo fľašiach… Cirkulárna ekonomika v rámci jednej domácnosti. Bez dotácií 😉
Podobné články:
Komentáre